Určenie presného pôvodu citrusov je pomerne ťažké, z dôvodu stáročí pestovania a rozširovania týchto rastlín. Nie je však pochýb, že citrusové rastliny pochádzajú z juhovýchodnej Ázie. Podľa R.W. Scora pôvodné druhy citrusov, z ktorých sa vyvinuli všetky súčasné druhy sú Citrus maxima (C. grandis) – pomelo, Citrus medica – cedrát, Citrus reticulata - mandarínka a nejaká primitívna papeda (tu sa zdroje rozchádzajú podľa Scora je nedávno objavený Citrus halimii). Citrus maxima bol pravdepodobne prvým predchodcom. Pochádza z Malajzie a Malajského súostrovia. Citrus medica pochádza z Indie, Citrus reticulata z Číny a Citrus halimii z Thajska a Malajského súostrovia. Všetky ostatné druhy sa vyvinuli krížením medzi týmito druhmi:

• Obecný pomaranč (Citrus sinensis) a horký pomaranč (Citrus aurantium) sú považované za hybridy pomela s nejakou mandarínkou.
• Limety (Citrus aurantifolia) a citróniky (Citrus lemon) vznikli krížením Citrus medica a primitívnych papeda.
• Kumquat (Fortunella – Citrus Japonica) sa vyvinuli z mandarín
• Grapefruit (Citrus Paradisi) je hybrid pomela

Viac o zaradení a členení citrusov si môžete prečítať v samostatnom článku o taxonómii citrusov .

Židovská minca z obdobia rokov 66-70 zobrazujúca cedrát

Vďaka vlastnosti, ktorú väčšina príslušníkov tohto rodu má – nucelárna ebriónia si rastliny zachovávajú svoje vlastnosti po stáročia. Citrusy sa šírili z Ázie do ostatných regiónov nasledujúc cestu šírenia civilizácie. Zaujímavosťou je, že prvým zástupcom tejto skupiny rastlín známym v Európe bol cedrát spomínaný Theophrastusom okolo roku 310 pnl. Predpokladalo sa, že po niekoľko ďalších stoviek rokov to bol jediný známi druh v Európe. Až okolo roku 1400 sa do Európy dostali aj ďalší zástupcovia tejto skupiny a to. horký pomaranč, citrón, a sladký pomaranč. Podľa literatúry sa zdalo, že tieto druhy pred rokom 1400 neboli v Európe známe. Avšak archeologickým prieskumom v Pompejách - Tolkowsky (1938), na základe skúmania mozaiky preukázal, že pomaranče (pravdepodobne sladké) boli v Pompejách pestované už pre ich zničením v roku 79. Nájdená mozaika v Rímskej vile taktiež naznačuje, že v tej dobe sa na území talianska pestovali aj citróny a limety. Sú známe aj indície že cedráty boli pestované aj v starovekom Egypte dlho pred tým ako ich popísal Theophrastus. Pri archeologickom prieskume v južnom Babylone boli nájdené semená cedrátu ktoré sú datované do doby 4000 pnl.
Dnes vieme, že sladké pomaranče boli v Číne pestované a šľachtené už mnoho storočí pred tým, ako dorazili do Európy. Citrusy sú spomínané v starej čínskej literatúre už za vlády Ta Yu, ktorý vládol v rokoch 2205 – 2197 pnl. Neskôr sa v literatúre rôzne druhy citrusov spomínajú v Číne viackrát. Známa je hlavne kniha Chu lu od Han Yen-chin napísaná v roku 1178 (preložená do angličtiny v roku 1923 pod názvom „Monograph on the Oranges of Wen-chou, Chekiang, kde autor popisuje 27 odrôd sladkých, horkých pomarančov a mandarín. Popisuje tu aj cedráty, kumquaty a trifoliátu.
V týchto dávnych dobách boli citrusové rastliny pestované aj v Indii, hlavne v štáte Asám. Taktiež Japonsko je známe bohatou históriou pestovania Citrusov najmä pestovaním a šľachtením mandarín. Prvý z latinsky píšucich autorov, ktorý popísal cedrát bol Publius Vergilius Maro (v slovenčine nazývaný aj Vergílius alebo zastarano Virgil) (70-19 pnl.) A. Plinius ako prvý použil označenie citrus, ktoré neskôr prebral Linné pre označenie celého rodu.
Citrusy sa šírili relatívne pomaly. Cedrát sa so začiatkom kresťanstva začal šíriť z Grécka do všetkých ďalších oblastí celého Stredomoria.

Predpokladalo sa, že prvé pomaranče a aj iné druhy citrusov dostali do Európy po návrate moreplavca Vasco da Gama r. 1497, avšak toto ako som spomínal bolo vyvrátené archeologickým prieskumom. Avšak o rozšírenie záujmu o pestovanie týchto exotických rastlín sa zaslúžili moreplavci, cestovatelia, obchodníci. V Európe sa v 15 storočí začali zakladať oranžérie na dvoroch šľachtických rodín, kde sa sústreďovali všetky druhy vtedy známych citrusov. Európa potom hrala dôležitú úlohu pri šírení citrusov do ďalších krajín a kontinentov.

Nürnbergische Hesperides kniha Johanna Volkamera (1644 - 1720) vydaná v roku 1708, jedna z najdôležitejších ranných kníh o botanike citrusov, plná krásnych kresieb.