Počas jesenných prechádzok sa môžeme stretnúť s popadanými plodmi tohto zaujímavého cudzokrajného stromu. Je ním Maklura pomarančová, ktorá si zaslúžila svoje pomenovanie po plodoch ktoré v zrelosti pripomínajú pomaranče. U nás však zväčša opadávajú ešte pred úplným dozretím keď sú zelené. Plody majú zvrásnený povrch, niekomu pripomínajúci „mozog“. Latinské pomenovanie pomifera znamená niečo ako „prinášajúca ovocie“.
Maklura je opadavý strom, prípadne ker pochádzajúci z južnejších oblastí severnej Ameriky. Meno má po americkom geológovi Wiliamovi Maclurovi. Do Európy sa tento strom dostal ako okrasná rastlina vysadzovaná v parkoch. Jedná sa o dvojdomú rastlinu patriacu do čeľadi morušovitých. Makrula rastie ako strom s nízkym kmeňom, prípadne ako ker s hustou korunou v našich podmienkach dorastajúcich do 5 metrov, ojedinele i viac. Na vetvičkách sú až 2,5 cm dlhé tŕne, vďaka ktorým sa často používal vo svojej domovine ako živý plot. Široko eliptické listy sú z vrchnej strany lesklé - voskovité, zospodu chlpaté, podobne ako mladé letorasty. Kvitne až po olistení zvyčajne koncom mája, prípadne v júni. Samčie rastliny tvoria latové súkvetia na dlhšej stopke. Kvety na samičích stromoch sú združené v hustých guľovitých hlavičkách. Po opelení sa na samičom strome vyvíjajú guľovité súplodia obsahujúce množstvo semien. Na samičích stromoch sa však plody dokážu vytvoriť aj bez opelenia (partenokarpicky), v tomto prípade však neobsahujú semená. Veľké guľové súplodia dozrievajú na jeseň. Po poranení z nich vyteká biela tekutina, ktorá môže u citlivejších ľudí pri styku s pokožkou vyvolať alergickú reakciu. Plody sú nejedlé!

Maklura

Pestovanie a využitie Maklury

Maklura sa pestuje v našich podmienkach ako okrasná rastlina. Na pestovanie je pomerne nenáročná, avšak pestovať ju môžeme len v teplejších lokalitách. Dospelé stromy však dokážu prežiť aj pomerne tuhé zimy. Stromy sa vyznačujú rozsiahlym koreňovým systémom. Rozmnožujeme najčastejšie semenami, ktoré pomerne dobre klíčia. Pred výsevom je ich nutné stratifikovať (uložiť minimálne na mesiac vo vlhkom piesku na chladné miesto). Najlepšie na jar vysievame do vlhkého substrátu, 1cm hlboko. Mladé semenáčiky rastú rýchlo. Pomerne ľahko sa dá rozmnožovať aj zakoreňovaním mladých vetvičiek. Staršie stromy vytvára množstvo koreňových výmladky rastúcich okolo stromu ktoré na jar, prípadne na jeseň môžeme vykopať a presadiť. Žiadnu špeciálnu starostlivosť maklura nevyžaduje. Samčie stromy vypestované so semienka začínajú plodiť zhruba po 10 rokoch.
Okrem okrasnej funkcie sa vo svojej domovine cenila maklura hlavne pre svoje zlatožlté drevo, ktoré je veľmi pevné. Maklura bola využívaná už od pradávna domorodým americkým obyvateľstvom a neskôr aj pioniermi osídľujúcimi tento kontinent. Jej drevo bolo používané všade tam kde bola vyžadovaná pevnosť a trvácnosť, teda napríklad na náboje a obruče kolies koňmi ťahaných vagónov, nosných trámov, stĺpov a podobne. Domorodý Američania z nich vyrábali luky. Najväčšie využitie však mali ako živé ploty a pred vynájdením ostnatého drôtu boli vysadené okolo rozsiahlych plôch. Olej extrahovaný zo semien môže byť používaný ako biopalivo. Okrem toho sú v súčasnosti skúmané rôzne zložky dreva, prípadne aj plodov ktoré by mohli mať využitie v priemysle, prípadne aj v medicíne. Ako okrasné rastliny vysádzame radšej samčie rastliny, pretože nevyužiteľné plody na samičích stromoch značne „znečisťujú“ svoje okolie.

Maklura

Maklura

Krásny rozložitý strom Maklury

Maklura

Mohlo by Vás zaujímať:

Prečítajte si o ďalších zaujímavých cudzokrajných rastlinách