• Svet exotických rastlín

Datľová palma (Phoenix dactylifera (L.))

Datľa

Datľovník, alebo datľová palma je palma z rodu Phoenix, pestovaná hlavne pre svoje jedlé sladké plody. Datľovník dorastá do výšky okolo 20m a rastie jednotlivo, alebo v zhlukoch viacero rastlín vyrastajúcich z jednej koreňovej sústavy. Tvorí ich jednoduchý kmeň pokrytý zvyškami listových pošiev, ktoré sa na ošetrovaných stromoch obriezajú. Na vrchole vyrastajú na ostnitej stopke perovito zložené listy dlhé až 5 metrov. Datľovník je dvojdomá rastlina, takže musíme pestovať samostatne samčie a samičie rastliny. Drobné samičie kvety vyrastajú na rozvetvených konároch dlhých až 70 cm. K opeleniu dochádza vetrom, ale v produkčných oblastiach sa opeľovanie robí ručne. Jedna samčia rastlina pri tomto spôsobe môže opeliť aj 100 samičích rastlín. Existujú aj partenokarpické odrody avšak tie sa vyznačujú menšou úrodou a kvalita plodov je nižšia. Po opelení sa zo samičích kvetov tvorí jednosemenná podlhovastá bobuľa – datľa. Je obalená tenkou blanou pod ktorou je sladká, aromatická dužina v zrelosti mäkká jemne vláknitá. Semeno vo vnútri je obklopené tenkou blanou, pozdĺžne rozdelené brázdou.
Počas tisícov rokov pestovania boli vyšľachtené stovky odrôd a kultivarov. Delíme ich na tri hlavné skupiny:

  • mäkké (napr 'Barhee "," Halawa "," Khadrawy "," Medjool "),
  • polosuché (napr' Dayr", " Deglet Noor "," Zahdi "), a
  • suché ( napríklad "Thoory").


Druh ovocia závisí na obsahu glukózy , fruktózy a sacharózy. Inak poznáme dva hlavné divo rastúce druhy a to Phoenix silvestris a P.reclinata z nich pravdepodobne aj vznikli kultúrne datľovníky.
Hoci miesto pôvodu nie je známa, kvôli dlhému kultúrnemu pestovaniu, pravdepodobne pochádza z oblasti dnešného Iraku. Datľové palmy boli pestované už pred tisíckami rokov v Mezopotámii, Egypte, ale aj inde na blízkom východe. Existujú dôkazy o využívaní mandlí 6000 rokov pnl. Pestovanie sa neskôr rozšírilo do juhozápadnej Ázie, severnej Afriky a Španielska v novšej dobe aj do Mexika a Kalifornie, Austrálie, juhovýchodnej Číny ale aj do mnohých ďalších kútov sveta. Najdôležitejšími producentskými krajinami sú v dnešnej dobe Egypt, Irán, Saudská Arábia, Alžírsko, Irak a ďalšie krajiny hlavne blízkeho východu a severnej Afriky.
Ďatle dozrievajú v štyroch fázach a označovaných tradične arabsky Kimr (nezrelé), khlal (plnej veľkosti, chrumkavé), rutab (zrelé, mäkké), Tamro (zrelé, sušené na slnku). Dospelá palma urodí 68 až 176 kg datlí. Ďatle ako možno vidieť aj na fotografiách sa balia do vriec, aby sa predišlo poškodeniu nepriaznivým počasím a škodami spôsobenými vtákmi.

Ďatľová palma

Kresba Ďatľovej palmy z diela Chaumeton, F.P., Flore médicale, vol. 3 (1830)); Zdroj: http://plantgenera.org

Pestovanie a využitie datľovej palmy

Datľovú palmu môžeme veľmi jednoducho vypestovať zo semena. Ešte jednoduchšie je množenie z výhonov vyrastajúcich z dospelých rastlín. Pre pestovanie použijeme ľahký, priepustný substrát, pomerne dobre znáša aj zasolenie. Veľkosť nádoby na pestovanie prispôsobíme veľkosti rastliny, snažime sa presádzať každý rok do o niečo väčšej nádoby. (Kvalitné kvetináče za výhodné ceny môžete nájsť napríklad tu) Datľovníku vyhovuje slnečné stanovište. Počas zimy vyhovujú datľovníku nižšie teploty, znesie dokonca pokles teploty až k -7°C. V krajinách pestovania začínajú rodiť za 4-6 rokov, do plnej rodivosti sa dostáva vo veku 8-10 rokov a dožíva sa až 200 rokov. V našich podmienkach sa však plodov s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkáme, ale aj napriek tomu môže byť datľovník zaujímavou interiérovou rastlinou. Pri pestovaní datľová palmy sa môže stretnúť s hubovými chorobami, škodcami u nás zväčša netrpí.


Suché alebo mäkké ďatle sa konzumujú priamo, alebo sa môžu plniť náplňou, ako sú mandle , vlašské orechy , pekanové orechy , kandizované pomaranče, citrónová kôra, marcipánom alebo tvarohom. Nasekané ďatle sú taktiež súčasťou veľkého množstva sladkých, ale i slaných pokrmov a v púštnych oblastiach sú často základom potravy.
Ďatle poskytujú širokú škálu základných živín, a sú veľmi dobrým zdrojom draslíka v potrave. Cukornatosť zrelých ďatlí je asi 80%, zvyšok tvoria proteíny, vlákniny, a stopové prvky, vrátane bóru, kobaltu, medi, fluóru, horčíka, mangánu, selénu a zinku.
Z rastliny sa okrem plodov využívajú aj všetky ostatné časti, napr. listy na pletenie košov a podobne, drevo na výrobu člnov, pri zhotovení tradičných príbytkov. Zo semien sa získava olej využívaný v kozmetike a na výrobu mydiel. Okrem toho namočené semená slúžia ako krmivo pre zvieratá. Z palmy sa po narezaní získava miazga, z ktorej sa fermentáciou získava sirup, ktorý sa ďalej používa napr. na výrobu vína. Varené mladé listy sa používajú ako zelenina a jedlé sú aj samičie kvety.

ďatľová palma

S datľovými palmami sa môžeme stretnúť v mnohých severoafrických dovolenkových rezortoch

ďatľová palma

Ďatľové palmy v Egypte



Ad
  • Svet exotických rastlín

  • Citrusár.sk

  • Všetko o citrusoch

Exotické ovocie

Tropické ovocie

Všetky informácie o pestovaní rôzneho exotického ovocia

Prečítajte si ako si vypestovať a starať sa o subtropické a tropické ovocné rastlinky. Základné popisy, botanické zaradenie a mnoho ďalších užitočných informácií.

Čítajte viac

Ostatné rastlinky

Exotická zeleninna

Ostatné exotické úžitkové rastliny a informácie o ich pestovaní

Okrem informácií o exotickom ovocí sa na stránkach citrusár.sk dočítate mnoho zaujímavých informácií o ostatných teplomilných rastlinách, ako sú zelenina, koreniny, bylinky a ďalšie.

Čítajte viac

Pridajte sa k nám:

Nájdete nás aj na sociálnych sieťach