Patrí do čeľade Capparidaceae (kaparovité). Pochádza zo suchých oblastí stredozemného mora, blízkeho východu a Indie. Pestuje sa hlavne v južnom Francúzsku, Španielsku, Taliansku a Alžírsku.
Kapara tŕnistá je poliehavý nízky opadavý krík vysoký 1-1,5 m. Pre jej rast jej stačia aj veľmi chudobné pôdy, rastie aj v puklinách skál. Kapary vytvárajú hlavne v chudobných pôdach rozsiahly koreňový systém a preto sa vo svojej domovine používajú na spevňovanie svahov a podobne. Kvitne veľkými bielymi, bledo ružovými kvetmi, ktoré vyrastajú jednotlivo na dlhých stopkách. Plodom je podlhovastá dužnatá mnohosemenná bobuľa. Ako korenie sa používajú kvetné púčiky olivovo zelenej farby, na povrchu sú svetlejšie bodkované. Ako korenie sa púčiky rôzne nakladajú. Okrem spomenutej kapari trnistej sa ako korenie používa ešte jeden druh a to Capparis ovata. Na pobreží Krymu a v strednej Ázii sa rovnako používajú púčiky divo rastúceho druhu Capparis herbacea.

Kresba kapari z diela Botanical Magazine, vol. 9 (1795) ; Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie kapari

Na pestovanie kapara nie je príliš náročná. Vyžaduje ľahké priepustné substráty. Cez leto je vhodné rastlinu letniť. Počas vegetácie jej vyhovuje teplé a suché počasie, na jar je vhodné dodať vlahy viac. Počas sezóny pravidelne prihnojujeme plnými hnojivami. Ak zimujeme v chlade opadajú listy, vtedy obmedzíme zálievku na minimum. Na jar zastrihneme a pestuje ďalej.
Kapara sa rozmnožuje čerstvými semenami vybratými z dozretých plodov. Semená zasadíme do vlhkého substrátu a substrát udržujeme vlhký a v teple. Klíčiť začnú za 2-4 týždne. Staršie semená potrebujú pre to, aby úspešne klíčili studenú stratifikáciu (4-6 týždňov pri teplote 2-6°C). Semenáče však môžu byť variabilné, preto je niekedy výhodnejšie rozmnožovať odrezkami, aj keď tieto sú náchylnejšie na sucho – hlavne v prvom roku. Použijeme polodrevnaté odrezky z minuloročného dreva. Úspešnosť zakorenenia sa pohybuje okolo 50%. Narežeme odrezky 15-20cm a udržujeme ich vo vlhkom substráte. Kapara znesie v čase vegetačného pokoja teploty do -7°C, keď vymrzne nadzemná časť na jar niekedy vyženie nové výhony.
V našich podmienkach pestujeme kaparu v nádobách a v zime rastline kapary doprajeme zimný odpočinok s teplotou okolo 5°C. Škodcami netrpí, na listoch sa môžu objaviť akoby pľuzgiere, ale to je len reakcia na náhle zvýšenie vlhkosti a rastline to nijako neškodí. Nové listy už týmto netrpia.

Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej časti, ako korenie využívame púčiky. Púčiky sa nakladajú do octu, soli, alebo aj vína. Majú pikantnú horkastú chuť používajú sa ako dochucovadlo do šalátov, majonéz či studených šalátov. Obsahujú rutin dodávajúci horkú chuť, ktorý na povrchu vytvára žltkasté kryštáli viditeľné aj voľným okom. Kapary (púčiky) sú triedené podľa veľkosti od najmenších 7mm, až po viac ako 14mm. Najmenšie kapary sú najžiadanejšie. Niekedy sa nakladajú aj mladé plody a používajú sa rovnako ako kvetné puky. Kapary sú výraznou zložkou talianskej kuchyne, predovšetkým na Sicílii a v južnom Taliansku. Sú bežne používané v šalátoch, cestovinových šalátoch, pokrmoch z mäsa a v omáčkach na cestoviny.
Okrem pukov a plodov sa využívajú aj nakladané listy. Listy a korene sú používané vo farmaceutickom priemysle.