• Svet exotických rastlín

Olivovník (Olea europaea (L.))

Oliva

Olivovník európsky patrí do čeľadi olivovníkovitých (Oleaceae). Do tejto čeľade spadá 23 rodov s viac ako 400 druhmi. Jeden z týchto rodov je Olea, ktorý ma asi 40 druhov, ale len jeden druh olea europaea sa pestuje pre olejnaté plody. Existuje niekoľko stoviek odrôd, ktoré majú väčší, alebo niekedy len lokálny význam. Niekedy sa delí ešte na 6 poddruhov (zväčša podľa oblasti rozšírenia).
Jedná sa o subtropický vždyzelený strom, resp. ker dorastajúci do max výšky 7 metrov, len výnimočne viac. Kmeň a konáre sa vyznačujú rôznym pokrútením. Dožívajú sa niekoľko stoviek rokov a počas celej svojej životnosti sú schopné prinášať úrodu. Listy sú úzke sivozelené. Olivovníky majú schopnosť vyrážať nové výhony z koreňov a takto sa niektoré jedince môžu dožívať niekoľko tisíc rokov (údajne existujú exempláre staré 3-4 tisíc rokov). Kvitne obojpohlavnými cudzoopelivými kvetmi (niektoré pestované odrody aj samoopelivé). Kvety sú vonné, drobné biele prípadne žltkasté zoskupené v strapcoch až po 30 kvietkov. Po opelení sa z nich vytvára plod – kôstkovica. Kvety vyrastajú v pazuchách listov na jednoročnom dreve. V produkčných kultúrach sa vysadzujú opeľovače v pomere 1:1 až 1:2. Opelenie je väčšinou zabezpečené vetrom, z neopelených kvetov sa niekedy vytvárajú malé plody veľkosti hrášku. Plod – kôstkovica je vajcovitého tvaru v mladosti zelená pri dozrievaní mení farbu na tmavšiu hnedú, fialový až čiernu. Plody sa zberajú podľa stupňa zrelosti a oblasti pestovania od septembra až do konca januára. Zberajú sa striasaním a následným zberom z plachiet, aj keď pri tomto spôsobe môže dochádzať k poškodeniu plodov s nepriaznivým vplyvom na kvalitu oleja. Odrody pestované pre plody sa musia zberať opatrnejšie (často aj ručne), aby nedochádzalo k poškodeniu plodov.

Olivovník bol pestovaný už pred 5000-6000 rokmi. Najstaršie písomné zmienky o pestovaní olivovníka boli nájdené v Sýrii, Palestíne a na Kréte. Pôvod kultúrneho olivovníka je pravdepodobne vo východnom Stredomorí, resp. Západnej Ázii. Predpokladá sa že kultúrny olivovník mohol vzniknúť z O. chrysophylla v severnej Afrike, odkiaľ sa rozšíril cez Egypt do celého Stredomoria, ale existuje viacero teórií o pôvode olivovníka. V dnešnej dobe Stredomorie patrí k najvýznamnejším lokalitám pestovania olivovníka (až 95% celosvetovej produkcie), aj keď sa jeho pestovanie rozšírilo aj do severnej a južnej Ameriky (tichomorské pobrežie), do Ázie, Austrálie a mnohých ďalších oblastí s vhodnými klimatickými podmienkami. V Austrálii patrí k invazívnym druhom. K najväčším producentským krajinám patria Španielsko, Taliansko, Grécko, Turecko, Maroko a ďalšie stredomorské krajiny.
Už od staroveku mal olivovník a olivový olej rôzne symbolické významy a bol používaný k rôznym rituálnym účelom. Olivové ratolesti boli často symbolom hojnosti, slávy a mieru. Môžeme sa s nimi stretnúť vo všetkých starovekých stredomorských kultúrach.

Olivovník

Kresba Olivovníka z diela Koehler, F.E., Medizinal Pflanzen, vol. 2 (1890); Zdroj: http://plantgenera.org

Pestovanie a využitie Olivovníku

Aj keď olivovník čiastočne znáša mráz na voľné pestovanie v našich podmienkach vhodný nie je. Avšak jeho pestovanie v nádobách je pomerne jednoduché a často sa využíva aj na bonsajové pestovanie, hlavne pre atraktívne pokrútené kmene a konáriky na starších rastlinách.
Olivovníku najlepšie vyhovuje ľahký priepustný substrát s obsahom vápna. Olivovník dobre znáša aj zasolené substráty. Dobre znáša prísušok, zvýšený nárok na vodu má len na jar pri nasádzaní plodov. Počas vegetácie pravidelne prihnojujeme, ale dávame pozor na prehnojenie dusíkom, pretože sa znižuje tvorba plodov na úkor rastu. Olivovníku sa darí aj na priamom slnku. V zimnom období doprajeme olivovníku odpočinok v chladnejšej miestnosti s teplotou do 10°C. Počas vegetačného pokoja olivovník znesie teploty aj pod bodom mrazu (do -10°C). Z rôznym poškodením krátkodobo aj menej. Ak dôjde k vymrznutiu nadzemnej časti často regeneruje olivovník výmladkami z koreňov.
Rozmnožovať môžeme semenami, ktoré však pomerne dlho klíčia (aj pol roka). Na urýchlenie klíčenia sa musí narušiť tvrdá škrupina. Semenáče začínajú rodiť za 8-10 rokov, ale nezachovávajú si vlastnosti materskej rastliny. Preto sa štepia na vlastné podpníky. Na jeden podpník môžeme naštepiť aj viacero odrôd, hlavne kvôli opeleniu. Najjednoduchšie je množenie novými výhonmi vyrastajúcimi z koreňov. Okrem spomenutých spôsobom môžeme množiť aj odrezkami a potápaním, ale doba zakorenenia je veľmi dlhá 1-2 roky. Pri pestovaní si musíme dávať pozor na rôzne hubové choroby, zo živočíšnych škodcov sú olivovníky napádané puklicami, červcami a vrtivkami.


Až 90% vypestovaných olív sa používa na výrobu olivového oleja a len zhruba 10% sa používa ako stolové ovocie. Podľa stupňa zrelosti sa delia olivy na:

  • Zelené olivy – zberajú sa pred dozretím, majú farbu zelenú až žltú
  • Polozrelé olivy – začína sa vyfarbovať povrch olív do odtieňov červenej až po hnedú, dužina je stále nezafarbená
  • Zrelé olivy – sú plne vyfarbené a aj dužina je vyfarbená. Ich farba môže byť od najrôznejších odtieňov fialovej cez hnedú až po čiernu.

Surové, čerstvé olivy sú prirodzene veľmi horké a aby boli chutné, musia sa olivy spracovávať fermentáciou, čím sa odstráni Oleuropein horká fenolová zlúčenina. Najviac fenolových zlúčenín je v nezrelých plodoch a počas zrenia sa ich úroveň znižuje. Existujú vyšľachtené odrody, ktoré je možné po dozretí konzumovať aj priamo. Existuje veľké množstvo spôsobov nakladania olív, či už do soli, octu, korenený nálevov a mnoho ďalších spôsobov. Spôsoby fermentácie sa líšia od oblasti k oblasti. Odkôstkované olivy sa ďalej plnia mandľami, kaparami, paprikou, rôznym korením, sardinkami a podobne.
Hlavné využitie olív je na výrobu olivového oleja. Olivy sa na začiatku podrvia na pastu a z nej sa následne získava olej, buď tradične lisovaním, alebo novšie pomocou centrifúgy. Olej získavaný z olív sa delí podľa kvality na panenský, ktorý je získavaný mechanickým lisovaním za studena. Najkvalitnejší je extra panenský olivový olej s najlepšími vlastnosťami (najmenším podielom kyselín). Ďalej rafinovaný olivový olej, získavaný rafináciou panenského olivového oleja (znižuje sa kyslosť). A nakoniec olivový olej z výliskov, ktorý sa získava buď za pôsobenia vyšších teplôt, alebo pomocou rozpúšťadiel, prípadne kombináciou oboch.
Okrem plodov je využívané aj drevo, ktoré je cenené pre svoju veľkú tvrdosť, trvanlivosť, farbu, vysokú teplotu spaľovania a zaujímavú textúru.

Olivovník

Detail na nezrelé olivy na strome

Olivovník

Olivovník s nezrelými plodmi



Ad
  • Svet exotických rastlín

  • Citrusár.sk

  • Všetko o citrusoch

Exotické ovocie

Tropické ovocie

Všetky informácie o pestovaní rôzneho exotického ovocia

Prečítajte si ako si vypestovať a starať sa o subtropické a tropické ovocné rastlinky. Základné popisy, botanické zaradenie a mnoho ďalších užitočných informácií.

Čítajte viac

Ostatné rastlinky

Exotická zeleninna

Ostatné exotické úžitkové rastliny a informácie o ich pestovaní

Okrem informácií o exotickom ovocí sa na stránkach citrusár.sk dočítate mnoho zaujímavých informácií o ostatných teplomilných rastlinách, ako sú zelenina, koreniny, bylinky a ďalšie.

Čítajte viac

Pridajte sa k nám:

Nájdete nás aj na sociálnych sieťach