Jedná sa o tropickú trvácnu bylinu pochádzajúcu zo strednej a južnej Ameriky, nazývaná je aj melónový strom. Lokálne sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním „pawpaw“, avšak to môže byť mätúce, pretože všeobecne je takto označovaná severoamerická rastlina Asimina triloba (Asimina trojlaločná), ktorú je možné voľne pestovať aj v našich podmienkach. Štruktúra stonky je poznačená jazvami po odpadnutých listoch. Papája sa obvykle nerozvetvuje a je tvorená kmeňom a vo vrchnej časti vykrajovanými listami na dlhých stonkách (tvoriacich pseudokorunu). Dorastá do výšky až 10 metrov. Plody sú veľké bobule niekedy až 50 cm dlhé a vážiace niekoľko kilogramov, vyrastajúce zo stonky. Viac informácií o tomto zaujímavom ovocí sa môžete dočítať na stránkach o plode papáje. Rastliny sú väčšinou dvojdomé, ale v dnešnej dobe sú vyšľachtené aj jednodomé kultivary. Tvar plodu papáje je podlhovastý, pod jemnou šupkou sa nachádza lahodná dužina a v strede dutina vyplnená množstvom čiernych semien z ktorých môžeme rastlinku vypestovať. Semená nie sú chutné, niekedy sa usušené používajú ako náhrada čierneho korenia resp. sa používa v medicíne. Rastlina patrí spolu s asi ďalšími 50 druhmi do rodu carisa. Papája sa pestovala v Amerike už v predkolumbovskej dobe. Pri plantážnickom pestovaní sa rastliny obmieňajú každé 4 roky od zarodenia, aj keď sa môžu dožiť až 20-tich rokov. Rastlina po poranení roní mliečnu šťavu – latex.

Bolo vyšľachtených mnoho odrôd papáje melónovej líšiace sa veľkosťou, tvarom, chuťou plodov. Najznámejšie odrody sú Betty, Hortusgold, Ranchidwarf, Solo 5,8 a mnoho ďalších. Okrem druhu papaya, sa pestuje aj mnoho ďalších druhov rodu carisa, sú to napríklad nasledovné:

• Carica pentagona - takzvané babaco. Tento druh je vhodný na bytové pestovanie. Plody neobsahujú semená. Jedná sa o hybrid druhov C. pubescens a C. stypulata.
• Carica pubescens - prenikla až do horských oblastí, takže je chladuvzdornejšia ako ostatné druhy
• Carica cauliflora - plody veľké 8-12 cm sa často používajú na varenie marmelád
• Caricamonoica - jednodomí druh, plody sú jedlé až po tepelnom spracovaní
• Carica stipulata - pochádza z horských oblastí Kolumbie a Ekvádoru.
• A mnoho ďalších druhov s lokálnym významom

Pestovanie papáje

Keďže sa jedná o tropickú trvácnu bylinu, je nutné na to myslieť a prispôsobiť tomu pestovateľské podmienky. Poďme teda od začiatku ako vypestovať rastlinu. Najskôr rozrežeme plod papáje pozdĺžne a zo stredu vyberieme čierne semienka. Tieto opláchneme v teplej vode a môžeme siať. Klíčivosť semien je veľmi veľká, avšak vysievať by sme mali čerstvé semená. Môžeme zasiať aj spoločne a po objavení sa dvoch párov pravých lístkov semenáčiky presádzame jednotlivo. Semená vysievame cca 1 cm hlboko do substrátu a substrát udržujeme vlhký a v teplote okolo 25°C. Prvé rastlinky začnú klíčiť cca po týždni. Dôležitá vec je, že mladé semenáčiky sú extrémne náchylné na hubové choroby a ak pôdu pre výsevom neošetríme väčšina nám zahynie. Najčastejšie dôjde k hnilobe pri krčku. Preto základná vec pred výsevom je dôkladná dezinfekcia substrátu ale aj kvetináča. Zeminu môžeme ošetriť prípravkom proti plesniam (môžeme použiť hypermangán), alebo nejaké iné fungicídne prípravky. Avšak aj po ošetrení musíme rátať s tým, že veľa rastliniek uhynie. Ak sa nám však podarí prekonať obdobie, keď sú mladé rastlinky náchylné na hnilobu, tak potom pestovanie nie príliš náročné. Rastline počas vegetácie doprajeme pravidelnú zálievku mäkkou vodou a teplé a slnečné stanovište. V zime môžeme teplotu mierne znížiť a zároveň obmedzíme zálievku. Keďže sa ale jedná o tropickú bylinu dávame pozor, aby teplota dlhodobejšie neklesla pod 15°C. Počas zimného obdobia môže opadnúť kvôli nedostatku svetla aj väčšina listov. Presádzame každý rok v predjarnom období po prekorenení nádoby. To či sa dočkáme niekedy plodov je otázne, keďže väčšina druhov je dvojdomá a potrebovali by sme samčiu aj samičiu rastlinku, ale ak by sme mali šťastie a mali by sme jednodomú rastlinu dočkať sa plodov môžeme.