Mišpuľa obyčajná, alebo aj mišpuľa nemecká je takmer zabudnutým ovocným stromom, ktorý sa v minulosti tešil pomerne veľkej obľube a bol aj na našom území hojne rozšírený. Dnes sa s ním môžeme stretnúť naozaj výnimočne v záhradkách nadšených pestovateľov. Svoju pozornosť si vďaka svojim plodom, ale aj atraktívnemu vzhľadu zaslúži aj dnes. Mišpuľa obyčajná je nízky strom, alebo krík dorastajúci v našich podmienkach do 3 metrov. Oblasť pôvodného výskytu mišpule môžeme hľadať v oblasti Balkánskeho polostrova, v Malej Ázii , na Kaukaze , Kryme , severnom Iránea v Turkménsku . Odtiaľ sa už v antických dobách rozšíril do Grécka a neskôr do Ríma. Rimania následne strom rozšírili ďalej do Európy. U nás sa pravdepodobne začala pestovať už v 8 storočí. Neskôr bola v Európe vytlačená inými „hodnotnejšími“ ovocnými drevinami.
Mišpuľa sa vyznačuje sivo-hnedou kôrou s pomerne hlbokými ryhami. Listy sú tmavo zelené eliptické 8 až 15cm dlhé, na jeseň sa sfarbujú do červena. Kvitne pomerne neskoro a to koncom Mája až v Júni veľkými bielymi, prípadne ružovkastými obojpohlavnými kvetmi. Z nich sa vyvíjajú drobné plody podľa odrody 2-5 cm v priemere. Plodom je malvica najskôr zeleno hnedá, po dozretí hnedej farby. Vo vnútri je svetlá dužina obsahujúca niekoľko sploštených semien. Plody sú tvrdé, kyslé s vysoký obsah horkých trieslovín. Jedlými sa stávajú až po zmäknutí (tzv. zhniličkovanmie), ktoré nastane po prvých mrazoch, prípadne po odležaní, ak sú zozbierané pred ich príchodom. Mišpuľa je teda ovocie ktoré zberáme dávno po tom ako sme pozberali ostatné ovocie. Po zmäknutí je dužina kašovitej konzistencie a príjemnej chuti. Konzistencia pripomína jablkové pyré. Na strome spoznáme, že je dužina mäkká podľa toho že sa šupka z hladkej zelenohnedej zmení na vráskavú hnedú.
Boli vyšľachtené viaceré odrody, niektoré s pomerne veľkými plodmi. Medzi najznámejšie dostupné odrody patria okrem iných aj:

• Delice des Vannes
• Dutchgiant
• Nottingham
• Hollandia
• Royal

Mladé nezrelé plody Mišpuli nemeckej

Krásne rozkvitnutá mišpuľa nemecká

Pestovanie Mišpule

Na pestovanie nie je mišpuľa príliš náročná, avšak vyžaduje skôr teplejšie oblasti, nehodí sa teda do horských oblastí. Najvhodnejšie sú hlbšie priepustné pôdy, ale uspokojí aj s menej kvalitnými pôdami. Najvhodnejšie je pestovanie na slnečnom stanovišti, ale pomerne dobre sa jej bude dariť aj v polotieni. Mišpuľu nie je potrebné nijak zvláštne rezať a aj bez významnejšieho rezu vytvorí korunu. Voľnokorenené rastliny vysádzame na jeseň o opade listov, prípadne na jar pred začiatkom vegetácie, stromčeky pestované v kvetináči môžeme vysádzať celoročne. Plody sa zberajú neskoro na jeseň po zmäknutí, prípadne sa zberajú ešte tvrdé a potom sa uložia do chladnej miestnosti kde po niekoľkých týždňoch zmäknú.
Rozmnožuje sa zväčša štepením na podpníky iných druhov ako napríklad hrušku ,dulu, prípadne hloh , s prihliadnutím na podmienky v ktorých bude pestovaná. Predaj stromčekov mišpule zabezpečuje viacero ovocných škôlok a záhradkárstiev, takže je možné si kúpiť viacero kvalitných zaručených odrôd.

Mladé nezrelé plody Mišpuli nemeckej

Využitie plodov Mišpule

Zhniličkovatené plody sa môžu jesť surové a to tak, že dužina sa vytlačí do úst, prípadne sa rozreže a obsah sa vyje lyžičkou. Tvrdé semená sa nejedia. Okrem priamej konzumácie je využitie plodov mišpule veľmi široké a slúži na prípravu rôsolov, džemov, marmelád, rôznych pást a podobne. Ďalej z plodov môžeme vyrábať likéry, prídavky do nápojov. Pre vysoký obsah trieslovín sa ešte pred zmäknutím pridávajú k jablčným, prípadne hruškovým muštom a vínam.

Plody mišpili nemecke sa oberajú až po opade listov a tzv. zhiniločkovaní

Mohlo by Vás zaujímať:

Prečítajte si o ďalších zabudnutých ovocných drevinách zo záhrad starých rodičov