Cibuľa šalotka po latinsky Allium ascalonicum bola v minulosti považovaná len za formu cibule kuchynskej, od ktorej sa líši tým, že vytvára viacej cibuliek. Je to vytrvalá rastlina s podlhovastou vajcovitou cibuľou ktorá sa nerozpadá a vytvára početné vedľajšie cibuľky.
Šalotka pravdepodobne pochádza z oblasti Stredomoria a pestovala sa v malej a prednej Ázii kde sa považovala za posvätnú rastlinu. Názov šalotky je pravdepodobne odvodený od mesta Ascalonu dnes ležiaceho v Izraeli. Na západ sa začala šíriť až v 17 storočí. Dnes je šalotka pre svoju jemnú chuť populárna a jej pestovanie sa rozširuje.

Kresba šalotky z diela Vietz, F.B., Icones plantarum medico-oeconomico-technologicarum, vol. 3 (1806)

Pestovanie a využitie šalotky

Znesie mráz do -10°C, sucho znáša dobre. Rozmnožuje sa vegetatívne cibuľkami, prípadne pacibuľkami, ktoré sa niekedy vytvárajú v kvetenstve. Vysádzajú sa do spony 25x10 cm v priebehu vegetácie sa záhon zbavuje buriny. Dozrieva v priebehu leta, čo sa pozná podľa zľahnutia vňate. Po očistení a preschnutí sa môže skladovať až 2 roky.
Šalotka obsahuje v porovnaní s kuchynskou cibuľou až dvojnásobok sacharidov (10-16%), vňať obsahuje vitamín C a obsahuje aj provitamin A. Konzumuje sa cibuľka, ale môžeme použiť aj vňať. Je veľmi jemná preto si získava väčšiu popularitu za surova, ale aj tepelne spracovaná.