Pestovanie netypických strukovín

Do tejto skupiny zeleniny patrí veľké množstvo úžitkových rastlín rôznych druhov, patriacich do odlišných rodov rastlín. Pestujeme ich pre struky ktoré sa používajú ako zelenina celé, prípadne pre semená ktoré sú "vylúskané" zo strukov. Zväčša patria do čeľade Fabaceae (bôbovitých). Fazuľa predstavuje jednu z najznámejších strukovín.

Fazuľa

Patrí do rodu Phaseolus, fazuľa ktorý obsahuje všetky veľkosemenné druhy fazulí pochádzajúce zo strednej a južnej Ameriky. Za kultúrne sa považujú 4 druhy z viac ako 200 známich a to:
  • Fazuľa obecná (Phaseolus vulgaris) - u nás známa a pestivaná fazuľa, ostatné 3 druhy však u nás zatiaľ príliš rozšírené nie sú
  • Fazuľa ostrolistá(P. acutifolius) - Pochádza z arizony a severozápadného Mexika, kde sa najvúznamnejšie pestuje aj dnes. Je to jednoročná bylina, lusky sú ploché dlhé 4-9cm s 4-5 elipsoidnými semenamy veľkosti 7-10mm. Je veľmi náročná na teplo, a väčšina odrôd je krátkodenných, takže pre naše klimatické podmienky je nevhodná. Je veľmi nenáročná na vodu, vyžaduje ľahšie priepustné pôdy.
  • Fazuľa šarlátová(P. coccineus, syn. P. multiflorus) - fazuľa šarlátová, alebo inak mnohokvetá sa pstovala v strednej Amerike už pred 5000 rokmi. Do Európy sa dostala zásluhou Španielov spoločne s ostatnými druhmi v 16 storočí. Jedná sa o viacročnú bylinu u nás pestovaná ako jednoročná. Podľa farby kvetov rozpoznávamé niekoľko variet a to: var. coccineus (ohnivo červené kvety a červeno-fialovo mramorované semená); var. albus (kvety aj semená biele); var. bicolor (kvety pestré červenobiele, semená červenohnedé mravorované). Lusk tohto druhu je 10-30cm dlhý, zploštený na povrchu drsný obsahujúci 3-9 semien. Na teplo je fazuľa šarlátová menej náročná ako u nás pestovaná fazuľa obyčajná, takže zelené lusky sa môžu zbierať od júla do príchodu prvých mrazíkov. U nás sa vysieva na sponu 30x100 cm a vyžaduje oporu. Ak chceme používať zelené lusky musíme ich zbierať včas, pretože neskôr vytvárajú membránu a vlákna.
  • Fazuľa mesiacovitá (P. lunatus) - Podobne pochádza z teplých oblastí strednej a južnej ameriky. Jej pestovanie sa rozšírilo do vlhkých oblastí trópov a subtrópov, hlavne do Afriky a na Madagaskar, ale pestuje sa aj inde. Pôvodom je to viacročná liana, ale dnes sa pestujú kríčkové formy ako jednoročná rastlina. Kvitne drobnými fialovými kvetmi rastúcimi v strapcoch. Lusky sú krátke a často ohnuté do tvaru mesiaca. Obsahujú 2- semená, veľkosti 1-3cm rôzne sfarbené. Fazuľa mesiacovitá je veľmi náročná na teplo počas celej vegetačnej doby, takže u nás možno s výnimkou najteplejších regiónov pestujeme, len v skleníku, alebo fóliovníku. Vyžadujú priepustné výživné substráty a počas celej vegetácie dostatok vlahy. Vysievame v prvej polovici mája do spony 60-20 cm.

Fazuľa mesiacovitá
Kresba fazule mesiacovitej z diela Jacquin, N.J. von, Hortus botanicus vindobonensis, vol. 1(1770)

Bôb obyčajný (niekedy označený ako záhradný)

Bôb

      Latinsky Vicia faba (prípadne syn. Faba vulgaris). Jedná sa o jednoročnú bylinu pochádzajúcu z oblasti stredozemného mora, resp. severnej Afriky. Kultúrne sa pestoval už pred 4000 rokmi. Na rozdiel od ostatných strukovýn je viac chladuvzdorný a existujú aj ozimné formy. Znesie pokles teploty k -5 az -7st. U nás sa však pestujú len jarné formy. Bôb je hlboko koreniaca rastlina. Kvety biele rastúce v strapcoch, struky sa líšia medzi jednotlivými odrodami a sú dlhé 3-20 cm), tvar je valcovitý, sploštený prípadne rovný. V plnej zrelosti je kožovitý, hnedý až čierny, hladký alebo zvrásnený a vo vnútri je plstnatý s 3 - 9 semenami. Zber môžeme začať už v júni a to mladých zelených semien, prípadne neskôr po úplnom dozretí využívame sušené semená.

Pestovanie a využitie

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich riadkoch, pre úspešné pestovanie vyžaduje hlbké výživné pôdy najlepšie s neutrálnym pH. Znesie aj ťahšie pôdy. Počas vegetácie je bôb náročný na pôdnu vlahu, najmä v obdobý klíčenia, kvitnutia a násady strukov. Na nižšiu vlahu reaguje zastavením rastu, prípadný prísošok spôsobí opad kvetov. Ako bolo spomenuté má najnižšie požiadavky na teplo z pestovaných strukovýn, klíči už pri teplote 1-2 st a preto ho môžeme vysievať už skoro na jar. Vysievame do spony 30x15 cm do hĺbky 4-8 cm. Zo škodcov trpí hlavne voškami.
Používame zelené fazuľky, prípadne usušené dozreté fazuľky. Z agronomického hľadiska sa cení jeho predplodinová hodnota, zanecháva veľa zvyškov po zbere, veľa dusíka a má priaznivý vplyv na štruktúru pôdy (hlboká koreňová sústava).

Cícer baraní (Cicer arietinum)

Cícer

      Cícer baraní po latinsky Cicer arietinum je stará kultúrna strukovina pochádzajúca z teplých a suchých oblastí Ázie. Patrí medzi najstaršie pestované strukoviny, na blízkom východe boli nájdené pozostatky 7500 rokov staré. Už v staroveku sa pestoval v Egypte a aj v oblasti celého stredomoria. Cícer je jednoročná bylina dorastajúca do výšky 40-70 cm. Listy má zložené, nepárnoperovité. Drobné kvety yrastajú jednotlivo z pazúch listov. Farba je biela, prípadne svetlofialová až ružová. Po odkvitnutí sa vytvorí nafúknutý struk s dvomi až tromi semenami. Semeno je svetlé, prípadne u niektorých odrôd tmavšie, nepravidelného tvaru.

Pestujú sa tri hlavné odrody, alebo typy cíceru:
  • Desi - vyznačujúci sa malými, tmavšími semenami a hrubšími chĺpkami. Pestovaný je hlavne v Indiiale aj v Etiópii , Mexiku a Iráne. .
  • Bombay ( Bambam ) - semená rovnako tmavej farby, avšak o niečo väčšie, ako odroda Desi. Aj táto odroda je populárna na indickom subkontinente .
  • Kabuli(odvodené od Kábulu v Afganistane) - Odroda so svetlejšími a väčšími semenami. Vyznačujúce sa kučeravými chĺpkami: Pesuje sa hlavne v južnej Európe , severnej Afrike , Južnej Amerike.
Pestovanie a využitie Cíceru

Ako bolo spomenuté v prvej časti jedná sa o suchomilnú rastlinu, významnú pre pestovanie v suchých oblastiach. Najviac vlahy potrebuje počas klíčenia, neskôr sa vytvorí mohutná koreňová sústava a potreba vody je malá. Prebytok vody počas vegetácie môže skôr škodiť. Jedná sa o teplomilnú rastlinu pre klíčenie sú potrebné teploty pôdy okolo 8-10st, takže cícer vysievame v apríli do hĺbky 4-7cm. Na pôdu nie je príliš náročný, vyhovujú mu však ľahšie pôdy pieskové, prípadne hlinito-pieskové. Rovnako ako aj ostatné strukoviny aj cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré pútajú vzdušný dusík. Preto pre svoj rast potrebuje prihnojovanie dusíkatými hnojivami len minimálne. Hnojenie fosforom a draslíkom by malo byť podobné ako pri hrachu. Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom. Počas vegetácie je dôležité odburiňovanie a kyprenie pôdy. Vegetačné doba cíceru je 80 až 100 dní. Struky zberáme v žltej zrelosti, nenecháme ich príiš preschnúť, pretože po prezretí sa ťažko varia aj po namočení. Výhoda je, že po dozretí struky nepraskajú, takže sa nemusíme báť straty úrody týmto spôsobom.

Cícerové semená obsahuje až 45 % sacharidov, z ktorých sa pri trávení glukóza uvoľňuje pomaly (nízky glykemický index), čo z neho robí vhodnú potravinu pre diabetikov. Ďalej má vysoký obsah vlákniny a obsah železa je až 3-krát vyšší ako v mäse. Sušený cícer rovnako ako každú strukovinu treba pred prípravou namočiť aspoň na 8 až 12 hodín do studenej vody. Môžeme ho aj naklíčovať a použiť v kuchyni klíčky. V minulosti sa cícer používal na výrobu múky a kávovinových náhrad, ale aj v cukrárenstve.

Cícer baraní
Kresba Cíceru z diela Nouvelle iconographie fourragere, Atlas, (1865-1871)

Sója fazuľová (Glycine max)

Sója

      Sója fazuľová po latinsky Glycine max je v dnešnej dobe jedna z najvýznamnejších komerčne pestovaných plodín. Využitie sóje je veľmi široké a množstvo produktov zo sóje je dnes obrovské. Sója pochádza z číny, kde sa pestuje už 3000 rokov. Patrí do rodu Glycine, ktorý má veľký počet druhov, väčšinou divorastúce v Ázii a Amerike. Sója je jednoročná samoopelivá rastlina. Sója rastie ako rozvetvený a ochlpený krík výšky až 1,2 m. Kvitne v strapcoch ktoré majú 5 až 10 kvetov - bielej, ružovej až fialovej farby, z ktorých sa vyvíjajú dvoj- až trojsemenné struky. Semená sú žlté, hnedé, sivé až čierne. Sója je teplomilná rastlina avšak je pomerne odolná voči jarným mrazíkom.

Pestovanie a využitie Sóje

Sója je teplomilná rastlina avšak je pomerne odolná voči jarným mrazíkom. Vysievame ju v apríli, prípadne do polovice mája. Nevyhovujú jej ťažké ílovité pôdy. Na vlhkosť je pomerne náročná, hlavne počas klíčenia, ale rovnako aj počas kvitnutia a nasadezovania plodov. Vyžaduje nielen dostaočnú pôdnu vlhkosť, ale aj vzdušnú vlhkosť. Pri nedostatočnej vlhkosti zhadzuje kvety, ale aj nasadené plody. Pre úspešné pestovanie vyžaduje hlboké pôdy bohaté na humus a vápnik. Nie sú vhodné ťažké mokré pôdy, ale na druhej strane, ani ľahké piesočné pôdy. Počas vegetácie pravidelne odburiňujeme. Struky zberáme koncom augusta až v septembry, keď zaschnú listy a aj struky zhnednú a zrno stvrdne.
Sója obsahuje približne 21 % sacharidov a množstvo škrobu, ďalej asi 10 % vlákniny, ale aj množstvo iných látok. Na konzumáciu sa na jednej strane používajú celé semená v najrôznejších úpravách, na strane druhej sa v potravinárskom priemysle zo sóje vyrába celý rad výrobkov ako napr. sójová múčka, krupica, olej, sójové mlieko, maslo, syry, omáčky, náhradky mäsa, ale aj mnoho ďalších výrobkov.

Sója fazuľová
Kresba sóje fazuľovej z diela Afbeeldingen der artseny-gewassen met derzelver Nederduitsche en Latynsche beschryvingen, vol. 4, (1800)

Vigna čínska

Vigna

      Vigna (latinsky Vigna ) sú mnohotvárne byliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae). Vigna môže byť jednoročná prípadne vytrvalá strukovina s plazivým, popánavým, prípadne aj vzpriameným rastom. Listy sú píperovito chlpaté. Kvitne v 15-40 cm strapcoch bielymi, zelenkastými, prípadne fialovými kvetmi. Celý rod zahrňuje asi 50 rôznych druhov, ktoré sú začlenené do 4 podrodov. Tu si popíšeme niektoré odrody Vigna čínska (rod Vigna, podrod rovnako Vigna). Struky obsahujú 10-16 semien, sú nesploštené, okolo semien vyduté, po dozretí žltkasté. Semená rôzneho tvaru podľa odrody (oválne, vajcovité, prípadne obličkovité), farba je taktiež rozličná. Tu sú niektoré pestované odrody vigny činskej:

  • Vigna unguiculata - vigna čínska (syn V. sinensis, prípadne V. catjang). Pravdepodobne pochádzajú z tropickej Afriky avšak dnes pestovaná všade v trópoch a subtrópoch.
    • Vigna unguiculata odroda cylindrica - označuje sa aj ako catjang má vzpriamené struky dlhé 7-13cm
    • Vigna unguiculata odroda sesquipedalis - vyznačuje sa luskami dlhými 30-100 cm
    • Vigna unguiculata odroda unguiculata - struky dlhé 20-30 cm

Pestovanie a využitie vigny činskej

Vigna Čínska je teplomilná rastlina, preto tomu prispôsobíme aj pestovateľské podmienky. Nechránenú ju pestujeme, len v najteplejších regiónoch. Inde pre dosiahnutie primeranej úrody je nutné pestovať vo fóliovníku, prípadne skleníku. Ak pestujeme vonku potom väčšinou struky nestihnú dozrieť a môžeme zberať len zelené struky. Vysievame, keď teplota pôdy neklesne pod 10st, t.j. najskôr po prvých mrazíkoch, v druhej polovici mája, prípadne začiatkom júna. Vysievame do spony 40x40 cm po 2 semená do jamky. Na pôdu nie je vigna čínska príliš náročná pôda môže byť aj ťažšia, nemusí byť príliš bohatá na živiny. Počas vegetácie zabezpečujeme dostatok vlahy, hlavne počas kvitnutia. Ak chceme použiť ako zeleniny zelené struky tieto zbierame keď sa začínajú struky rozširovať, ak chceme použiť semená struky zbierame po tom ako začnú zasychať.

Použitie je ako pri klasickej fazuli, ako bolo spomenuté použiť môžeme buď nedozreté struky podobne ako zelené fazuľky, prípadne pripravujeme sušené semená. Plody údajne obsahujú toxické látky, ktoré sa ale teplom rozkladajú, takže by sa nemali konzumovať surové, ale vždy tepelne upravené.

Vigna
Kresba vigny čínskej z Curtis’s Botanical Magazine, vol. 48 (1821)

Mungo fazuľa

Mungo

      Rovnako ako vigna čínska patrí do rodu vigna, latinský názov je Vigna radiata. Označujeme ju niekedy aj ako vigna zlatá, prípadne zlatá fazuľa. Jedná sa o jednoročnú ratlina, ktorá rastie ako vzpriamená prípadne popínavá, veľká 15-90cm. Byle a listy sú porasdtené chĺpkami. Listy rastú na asi 7cm dlhej stopke po tri. Kvety vyrastajú v strapcoch a sú zelenkavé, prípadne so žltým nádychom. Struky sú prevyslé farby zelenej, sivej, prípadn hnedej. V 4-10 cm. struku sa nachádza 6-15 olivovozelených zriedkavo žltých, alebo červenkastých asi 5 mm semienok. Mungo fazuľa pochádza z Indie, kde sa pestuje už tisícročia, od tiaľ sa rozšírila do všetkcýh teplých oblastí sveta.

Pestovanie a využitie mungo fazule

Mungo fazuľa je odolná voči suchu a najlepšie sa jej darí v výživných priepustných pôdach. Je vyšľachtených nespočet odrôd z rôznymi požiadavkami na pestovanie. Jedná sa však o teplomilnú rastlinu preto v naših podmienkach pestujeme vlučne vo fóliovníku, prípadne skleníku. Plody dozrievajú 2-4 mesiace po výseve.

Mungo fazuľky sa v poslednej dobe tešia zvýšenej popularite. U nás sa väčšinou stretávame s naklíčenými fazuľakami, ktoré sú vhodné do šalátov, prípadne polievok. Ale existuje veľa hlavne indickýh receptov na prípravu mungo fazuliek.
Niektoré ďalšie príbuzné druhy

  • V. mungo - označovaná aj ako fazuľa urdová, prípadne urd. Používa a aj sa pestuje rovnako ako mungo fazuľa. Latinský názov môže by%t trochu zmetočný, ale jedná sa o iný druh ako u nás predávané mungo fazule (teda vigna radiata). Semená urdovej fazule sú takmer čierne.
  • V. angularis označovaná aj ako v. adzuki (resp. azuki) pochádzajúca z japonska kde je po sóji druhou najvýznamnejšou strukovinou.

Mungo fazuľa
Kresba mungo fazule z diela Dillenius, J.J., Hortus Elthamensis, vol. 2 (1732)

Lablab

Lablab

      Lablab obyčajný (latinsky lablab purpureus, syn. L. niger, L. vulgaris, Dolichos lablab) je vytrvalá bylina, ktorá sa však pestuje väčšinou ako jednoročná, prípadné vyšľachtené odrody sú jednoročné. Jedná sa o mnohotvárnu krovitú, popínavú, alebo plazivú bylinu s výhonkami až 6 metrov dlhými. Listy až 15cm veľké sú porastené jemnými chĺpkami. Kvety sa vyvíjajú v až 30cm strapcoch a bývajú biele, ružové, červené, alebo fialové. Plody lablabu sú veľmi variabilné čo do veľkosti, tak aj do farby. Dorastajú do dĺžky 5-20 cm a širky 1-5 cm s farbou zelenkavou, žltkastou prípadne s fialovou farbou. Struk lablab obsahuje 3-6 bielych, červených, hnedých prípadne čiernych semien. Pôvod lablabu nie je celkom jasný a uvádzajú sa dve varianty a tô pôvod v Indii, prípadne v Afrike. Dnes sa pestuje vo väčšine subtripických a tropických regiónoch sveta.

Pestovanie a využitie

Je vyšľachtených nespočet odrôd lablabu, ktoré sú vhodné na rôzne stanovištia a do rôznych pestovateľských oblastí. Pretože je odolný voči suchu pestuje sa v oblastiach chudobných na zrážky. Jedná sa o teplomilnú rastlinu, takže u nás je vhodný na priamy výsev v polovici mája do skleníka, prípadne fóliovníka. Struky dozrievajú 3-4 mesiace po výseve. Pre pestovanie použijeme ľahšie hlinité substráty.

Využívajú sa nezrelé zelené stuky, rovnako ako aj zrelé semená a to ako zelenina. Plody obsahujú jedovaté glykozidy, predo treba semená, prípadne struky tepelne upravovať. Zelené struky po zbere treba rýchlo spotrebovať pretože sa kazia, vysušené zrelé semená môžeme uskladniť aj viac ako rok.

Lablab
Kresba strukoviny Lablab z Curtis’s Botanical Magazine, vol. 23 (1806)

Fazuľa gao

Gao

      Latinský názov tohto druhu je Psophocarpus tetragonolobus. Jedná sa o vytrvalú holú lianu s 2-5 metrovými rebrovitými výhonkami. Na jej koreňoch sa blízko povrchu vyvíjajú vretenové hľuzy. Fazuľa gao sa v anngličťine niekedy označuje ako krídlatá, alebo štvorhranná fazuľa, tieto pomenovania vychádzajú zo špecifického plodu. Struk fazule gao je štvorhranný, dlhý 6-40cm a široký 1,5-4cm. Vyznačuje sa štyrmi zvlnenými, vrúbkovanými krídlami. Farba struku je bledozelená, niekedy s fialovými fľakmi. Struk obsahuje 5-40 guľatých semien, ktoré sú biele, žlté, hnedé, alebo čierne priemeru do 1cm. Pôvod nie je známi a za jeho pôvodnú vlasť sa považuje buď tropická Ázia, alebo východná Afrika. V tropickej Afrike sa pestujú ako zelenina ešte tri príbuzné druhy a to:

  • Psophocarpus scandens
  • Psophocarpus grandiflorus
  • Psophocarpus palustris

Pestovanie a využitie

Rastlinám sa darí v teplom a vlhkom tropickom podnebí, avšak počas vývinu plodov je veľmi vhodné suché obdobie. Existuje veľa kultivarov, ktoré využadujú rôzne pestovateľské odmienky. NEzrelé struky sa zberajú cca. 8 týždňov po výseve, zrelé po asi 16 týždňoch. Pre jej tropický pôvod je fazuľu gao u nás možné pestovať len v skleníkoch.

Fazuľa gao je jednou z navýznamnejších zelenín Ázie a východnej Afriky. Skoro všetky časti rastliny, vrátane koreňov poskytujú výživu bohatú na bielkoviny. Nezrelé struky sa varia, prípadne dusia, zrelé semená sa rovnako varia, prípadne smažia. Semená sa dajú využiť podobne ako sója.

Fazuľa Gao
Kresba fazule gao z diela Blanco, M., Flora de Filipinas, (1875)

Podzemnica olejná (Arachis hypogaea)

Podzemnica olejná

      Je málo známe, že aj podzemnica olejná inak aj tzv. búrsky oriešok patrí medzi strukoviny. Pre semená podzemnice plejnej existuje množstvo pomenovaní a to už spomenutý búrsky oriešok, burák prípadne arašid. Podzemnica olejná pochádza z južnej Ameriky, kde sa pestovali už pred tisícročiami. Dnes sa pestuje celosvetovo v teplých oblastiach. Existujú odrody s priamou stopkou, ale aj poliehavé odrody. Kvitne drobnými žltými kvetmi. Po odkvitnutí sa predlžuje kvetná stopka až sa "zavŕtavajú" do zeme, kde sa z nich vytvoria struky s 2 semenami.

Pestovanie a využitie Podzemnice olejnej

Jedná sa o teplomilnú rastlinu, avšak v južných oblastiach slovenska je ju možné pestovať aj u nás. Najvýhodnejšie je predpestovať priesady skoro na jar a na záhon už vysádzať sadenice vysoké 10-15cm v druhej polovici mája. Pre pestovanei je najvhodnejšia ľahšia piesočno-hlinitá výžívná pôda. Počas vegetácie je potrebné dostatočné množstvo vody, až pred dozrievaním je nutné cca. mesiac sucha. Zberáme po tom ako zaschne nadzemná časť zaschne, tak že rýľom podoberieme koreňový bal aj s strukmi a tie potom oberieme. Necháme dôkladne vysušiť a potom upražíme.
Plody podzemnice olejnej sa používajú ako pochutina, prípadne sa z nich vyrába olej, alebo dnes už aj u nás známe arašidové maslo.

Podzemnica olejná
Kresba podzemnice olejnej z diela Medizinal Pflanzen, vol. 3, (1890)

Ďalšie pestované strukoviny

Okrem spomenutých druhov strukovín, sa petuje aj mnoho ďalších druhov, tu je aspoň zoznam niektorých ďalších netypickcýh stukovín:

  • Kajan
  • Tahitský gaštan
  • Nam-nam
  • Inga
  • Kurbaril
  • Pete
  • Leucéna

Obsah této stránky vyžaduje novější verzi aplikace Adobe Flash Player.

Získat aplikaci Adobe Flash Player

Facebook stránka