Jedná sa o kultúrnu rastlinu pochádzajúcu z opblastí Ánd, kde sa pravdepodobne pestovala už pred storočiami. Môžeme sa stretnúť s mnohými názvami tejto chutnej zeleniny, u nás sa najčastejšie používa označenie ačokča (originálne achokcha), caigua (kai-wa), ale stretávame sa aj z označením paprikouhorka, prípadne rovnako ako v predchádzajúcom prípadne mexická uhorka. Slovenský botanický názov je odvodený z latinského mena Cyclanthera pedata (syn. momordica pedata) a to cyklantéra odnožená.

Ačokča v magazíne The garden. An illustrated weekly journal of horticulture in all its branches, vol. 12: (1877); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie ačokči

Jedná sa o teplomilnú rastlinu a pestujeme ju podobne ako papriku vo fóliovníku, prípadne v južných regiónoch aj vonku na slnečnom mieste. Pre pestovanie vyžaduje výživný priepustný substrát. Rastlinky si predpestujeme skoro na jar a na záhon ich vysádzame až v druhej polovici mája, keď už nehrozia mrazíky. Podobne ako pri uhorkách použijeme pre pestovanie oporu ku ktorej ačokču vyväzujeme. Počas vegetácie pravidelne prihnojujeme hnojivom na plodovú zeleninu a podľa potreby zalievame. Po tom ako ačokča zakorení začína bujne rásť, preto je dobré rastlinu zaštipnúť, aby sa začala rozvetvovať a tým sa podporila aj rodivosť. Plody sa začínajú tvoriť v priebehu júla - augusta a tvoria sa až do príchodu prvých mrazov. Škodcami ani chorobami v našich podmienkach netrpí.

Ako zelenina sa využívajú nezrelé plody, ktoré sa tepelne upravujú, prípadne sa jedia surové, alebo sa aj nakladajú. Zberajú sa plody vo veľkosti okolo 4cm, z väčších plodov musíme vybrať tvrdé čierne semená. Keďže majú vo vnútri pomerne veľkú dutinu, kde sa vyvíjajú semená je ačokča vhodná na plnenie, buď mäsom, alebo aj rôznymi zmesami. Ako šalát je možné taktiež využiť listy a mladé výhonky ačokči.