Na trhoch juhovýchodnej Ázie sa môžeme stretnúť s plodmi durianu, vyznačujúcimi sa výrazným zápachom, ale údajne vynikajúcej a nezameniteľnej chuti. Kvôli zápachu sa s nimi určite na pultoch obchodov nestretneme. Durian je vždyzelený tropický strom, pestovaný v trópoch do výšky cca. 800m. Strom je niekedy označovaný aj ako durian zapáchavý. Je to mohutný strom z rozložitými konármi dorastajúci do výšky niekedy až 40m. Má striedavé kopijovité listy dlhé až 30cm na rube pokryté zlatastými chĺpkami. Kvety vyrastajú z kmeňa a hrubších konároch v zhlukoch po 3 až 30 kvetov. Kvety sú obojpohlavné, biele resp. bledožlté s priemerom do 7cm. Otvárajú sa v noci a sú opeľované netopiermi a nočným hmyzom. Kvety rovnako ako plody zapáchajú. Po opelení plody dozrievajú za 5 až 6 mesiacov. Plod durianu je tobolka guľovitého, niekedy vajcovitého tvaru, na povrchu ihlanovité ostne. Durian môže vážiť až 10kg. Vo vnútri plodu sú komôrky a v každej sa nachádza veľké lesklé semeno obklopené mieškom pudingovej konzistencie, žltkastej farby. Miešok má sladkú ťažko opísateľnú lahodnú chuť, ale bohužiaľ aj odporný zápach. Aj napriek zápachu patrí k veľmi cenenému ovociu, hlavne v juhovýchodnej Ázii. Durian patrí do čeľadi Bombacaceae. Najviac pestovaný a aj najcennejší je popísaný druh zibethinus, ale okrem neho sa pestuje viacero ďalších druhov, ako napr.:

• Durio carinatus Hasl. - pochádza z Malajzie a niekedy sa využívajú jedlé semená takmer bez chuti
• Durio dulcis Becc - alebo aj durian sladký, podľa farby aj červený durian. Domorodé názvy sú tutong, alebo lahong. Plody sú pokryté dlhými tenkými ostňami. Jeho chuť je najsladšia zo všetkých durianov.
• Durio graveolens Becc. - dužina má tmavočervenú farbu, nevýraznú arómu. Nie príliš sladkú chuť. Dužina sa buď je surová, alebo sa varí s cibuľou a korením k ryži zo zeleninou.
• Durio kutejensis Becc. - plody menšie guľovité až vajcovité, červenej farby. Má štipľavú príchuť. Zapácha menej výrazne ako durian zibethinus.
• Durio axleyanus Griff. - známy aj pod domorodým názvom beludu, alebo kerantongang. Vyznačuje sa lahodnou jemnou chuťou a je bez zápachu.

Pestovanie a využitie Durianu

Pre pestovanie v našich podmienkach durian nie je vhodný, jedná sa o tropickú rastlinu dorastajúcu do značných rozmerov. Vyžaduje priepustný substrát s kyslou pH reakciou. Vyžaduje teploty nad 20 °C, krátkodobo znesie pokles teploty k 10°C. Rozmnožuje sa semenami, semenáče však začínajú rodiť až za 10-15 rokov. Na urýchlenie plodnosti sa štepia. S menšou úspešnosťou je durian možné rozmnožovať aj odrezkami, alebo potápaním.
Plody sa v juhovýchodnej Ázii jedia hlavne surové. Cenené sú hlavne zapáchajúce druhy, resp. odrody. Plod sa rozlomí resp. rozsekne na polovicu a vyjedajú sa chladené miešky. Ako zelenina sa používajú nezrelé plody. Plody s odhliadnutím na ich výrazný zápach nie je možné príliš dlho skladovať a už za 3 dni sa kazia. Využívajú sa aj pražené semená. Okrem toho sa dužina rôzne tepelne upravuje a používa na sladko, prípadne na slano.