Gaštan jedlý, alebo aj niekedy hlavne v Češtine gaštan siaty (sativum) je opadavý listnatý strom z čeľade Bukovité (Fagaceae). Z u nás viac rozšíreným pagaštanom konským nie je príbuzný a jedná sa o inú čeľaď. Jedlý gaštan pravdepodobne pochádza z oblasti Malej Ázie, oblasti čierneho mora a západného Kaukazu. Do Európy sa gaštanovník rozšíril najskôr z Turecka do Talianska a odtiaľ Rimanmi do celého Stredomoria, a západnej Európy, ale aj na Britské ostrovy. Dnes je rozšírený po celom Stredomorí, v severnej Afrike, ale aj v celej západnej Afrike. Samozrejme môžeme sa s ním stretnúť aj u nás, kde sa mohol dostať počas Tureckých nájazdov.
Gaštan tvorí mohutnú guľovitú korunu a dorastá do výšky až 30m. Je to dlhoveký strom a dožíva sa aj niekoľko stoviek rokov. Kôra je v mladosti červenohnedá, vo vyššom veku hnedosivá a neskôr tmavo sivá s hlbokými ryhami. Listy podlhovasté kopijovité, striedavo postavené dlhé 10-20cm. Vrchná strana listu je lesklá tmavozelená, spodok je svetlejší. Gaštan jedlý kvitne v máji až v júni po olistení. Kvety vyrastajú v strapcoch na vrchu sa tvoria kvety samčie v spodnej časti samičie. Pre pravidelnú a kvalitnú úrodu je dobré pestovať viacero odrôd gaštana jedlého. Po opelení sa tvoria plody ktoré sú po 2–3 v pichľavom obale, ktorý po dozretí puká. Semená – gaštany sú lesklé, tmavo hnedé a dozrievajú v septembri. Semená sú jedlé a obsahujú hlavne škrob, cukor a bielkoviny.
U nás sa pestujú hlavne dve slovenské odrody a to: Bojar (skorá odroda) a Mistral (strene neskorá odroda). Je možné, ale zadovážiť si veľa ďalších odrôd. V súčasnej dobe je pri pestovaní najvážnejší problém napádanie jedlých gaštanov parazitickými hubami ktoré spôsobujú tzv. rakovinu kôry a stromy vysychajú.
Okrem u nás pestovaného druhu gaštana jedlého Castanea sativa (Európsky zástupca), existujú ďalšie druhy jedlých gaštanov rozdelené podľa oblasti rozšírenia
Pichľavé plody gaštana jedlého (Zdroj: Marián Ftorek)
Pestovať gaštan jedlý môžeme, len ak máme naozaj dostatočný priestor. Gaštan jedlý je mohutný strom a preto mu musíme dopriať dostatočný priestor. Pestujeme skôr v teplejších oblastiach, prípadne na chránených lokalitách. Vyžaduje ľahšie až stredne ťažké pôdy, dobre prevzdušnené, s dobrou zásobou živín, s mierne kyslou pôdnou reakciou. Počas leta si vyžaduje suchšie obdobie, naopak na jar a koncom leta dostatok vlahy. Stromy sa zväčša nerežú, ale necháva sa koruna rásť voľne. Semenáče začínajú rodiť zhruba po 15-20 rokoch. Kvalitnejšie odrody sa množia štepením.
Využitie jedlých gaštanov je veľmi široké, ale najčastejší a najznámejší spôsob gaštanov je ich pečenie. Ďalej sa gaštany varia, vyrába sa z nich múka. Slúžia na prípravu koláčov, plniek a podobne. Pred tepelnou úpravou nesmieme zabúdať gaštany na vrchnej strany narezať do kríža, pretože inak by praskli (explodovali ;-).
Plody gaštana jedlého na strome a klasický zúbkový okraj listov (Zdroj: Marián Ftorek)
Prečítajte si ako si vypestovať a starať sa o subtropické a tropické ovocné rastlinky. Základné popisy, botanické zaradenie a mnoho ďalších užitočných informácií.
Čítajte viacOkrem informácií o exotickom ovocí sa na stránkach citrusár.sk dočítate mnoho zaujímavých informácií o ostatných teplomilných rastlinách, ako sú zelenina, koreniny, bylinky a ďalšie.
Čítajte viacNájdete nás aj na sociálnych sieťach