Drieň obecný je rozložitý strom, prípadne krík dorastajúci do výšky až 7 metrov, zvyčajne však do výšky 2-3 metre. Plody – kôstkovice tohto kra sú zdrojom u nás mediálne známeho destilátu drienkovice. Drieň obyčajný pravdepodobne pochádza z oblastí malej Ázie a Balkánu. Je to stará kultúrna rastlina pestovaná aj na našom území.Bol známy a pestovaný už v antickej dobe. Zväčša sa pestuje vo forme kra. Listy sú elipsovité, pretiahnuté na konci zašpicatené s krátkou listovou stopkou. Kvitne veľmi skoro už v marci ešte pred olistením. Drobné obojpohlavné, žlté kvety sú usporiadané v okolíkoch obsahujúcich 10 až 50 kvietkov. Z nich sa vyvíjajú podlhovasté plody – drienky krásnej tmavočervenej farby, ale boli vyšľachtené aj odrody žltoplodé. Lesklá drienka je dlhá 10-30mm a obsahuje podlhovastú ryhovanú kôstku. Chuť plodov závisí od odrody, ale vo všeobecnosti je sladko-kyslá s trpkou príchuťou. Plody sa zberajú v septembri po plnom dozretí. Z jedného kra môžeme obrať až 30 drienok. Nevyzreté plody majú zvieravú chuť.
Bolo vyšľachtených mnoho kvalitných odrôd určených na spracovanie, prípadne niektoré moderné odrody vhodné aj na priamy konzum. Vo výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín v Bojniciach bola vyšľachtená aj pôvodná Slovenská odroda Devín. Niektoré ďalšie odrody a kultivary zväčša vyšľachtené vo východnej Európe sú napríklad:

• Titus
• Jolico
• Macrocarpa – žlté plody
• Elegantissima– panašované listy
• Variegata - panašované listy
• Bolestraszycky
• Ekzotičeskij
• Jantarnyj - žlté plody
• Kazanlak
• Lukjanovskij
• Shumen
• Szafer
• Vydubeckij

Zrelé drienky na drieni

Pestovanie Drieňu

Drieň rastie najlepšie na teplých, slnečných, vápenatých suchých pôdach. Jeho pestovanie nie je vhodné vo vlhkých, chladných miestach. Najvhodnejšie sú južné svahy, vyhovujú mu skôr plytké kamenisté pôdy. Pôda na pestovanie by mala byť zásaditá, prípadne s neutrálnou pH reakciou. Pestuje sa zväčša vo forme kra bez zásadnejšieho rezu. Plody zberáme priebežne na jeseň a následne používame.
Drieň sa zväčša rozmnožuje očkovaním na podpník vlastného druhu. Vysádzame na jeseň do spony 5x5 metrov. Predaj drieňa zabezpečuje viacero ovocných škôlok a záhradkárstiev, takže je možné si kúpiť viacero kvalitných zaručených odrôd.

Krásne zrelé drienky

Využitie drienok

Ako bolo v úvode spomenuté u nás je najznámejším produktom vyrábaným z drienok destilát drienkovica. Okrem spomenutého destilátu je možné drienky využiť na nespočet spôsobov. Môžeme ich využiť na výrobu kompótov, džemov, sirupov a podobne. Pre priaznivý obsah kyselín a cukrov sú výrobky z nich aromatické a lahodnej chuti. Drienky sa vyznačujú veľmi vysokým obsahom vitamínu C ktorý sa zachováva aj pri spracovávaní. Z plodov drieňa je možné vyrábať chutné mušty, alebo víno. V minulosti sa zo semien pražila náhrada kávy.
Drieň sa vyznačuje aj svojim výnimočne tvrdým drevom, ktoré bolo využívané od antických dôb. Je také husté, že na vode nepláva, ale klesá na dno. V starom grécku sa z drieňového dreva vyrábali oštepy, kopije, šípi. Bol využívaný na výrobu rukovätí nástrojov a častí strojov ako bol napríklad člnok na tkáčskych strojoch.
Drieň sa využíval aj v ľudovom liečiteľstve ako liečivá rastlina, napríklad pri tráviacich problémoch. V liečiteľstve sa používajú plody, listy a kôra.
Nezastupiteľná úloha drieňu je aj ako okrasnej rastliny, v skorej jari dekoratívnej svojimi kvetmi a na jeseň krásnymi karmínovočervenými plodmi.

Driene pestované komerčne v sade

Mohlo by Vás zaujímať:

Prečítajte si o ďalších zabudnutých ovocných drevinách zo záhrad starých rodičov