Dula patrí k takmer zabudnutému ovociu a jej využitie dnes je len ako podpník pre hrušky. Okrem pomenovania dula sa môžeme stretnúť s viacerými ľudovými označeniami tohto stromu a aj plodov ako bižalma, gdula prípadne guňa. Pravdepodobne pochádza z oblasti od Iránu až po Indiu a Tibet. Je známa a pestovaná už po tisícročia, pestovala sa už 4000 pnl. Dula hrala veľkú úlohu u starovekých Rimanov aj Grékov. Dnes je jej pestovanie rozšírené v Stredomorí, hlavne v Taliansku, Španielsku a Grécku, ďalej je pomerne rozšírená na ďalekom východe, prípadne aj v severnej Afrike. Dulu môžeme úspešne pestovať aj v našich zemepisných šírkach. Pestovanie duly na Slovensku sa sústreďuje hlavne v teplejších vinohradníckych regiónoch.
Dula je opadavý menší strom, prípadne krík dorastajúci do výšky 4-7 metrov. Listy sú podobné jabloňovým, zospodu mierne plstnaté. Kvety sa vytvárajú na konci nových letorastov. Kvitne na konci mája veľkými bielymi, prípadne ružovkastými, vonnými kvetmi. Dula je samoopelivá, ale opelenie peľom inej odrody zvyšuje úrodu plodov.
Kultúrne odrody duly sa delia podľa tvaru plodov na formu:

• jablkovitú (C. oblonga subsp. maliformis)
• hruškovitú (C. oblonga subsp. pyriformis

Plody vynikajú výraznou arómou. Priemerná hmotnosť kultúrnych odrôd je 400-800g avšak niektoré odrody vo vhodných podmienkach tvoria plody aj 1,5kg ťažké. Plody dozrievajú na jeseň a zostávajú na strome aj po opade listov. Šupka býva mierne plstnatá, žltej farby. Dužina je veľmi tuhá, bohatá na slizy, trpkokyslej chuti. Plody obsahujú cukry, tuky, vitamín A, vitamíny skupiny B, vitamín C a minerálne látky. Vo vnútri plodov je mnoho lesklých tmavohnedých semien, veľkých 3-4mm. Semená obsahujú jedovatý amygdalin.
Existuje viacero vyšľachtených odrôd, z najznámejších sú to balkánska odroda Vranja, Portugalská Lusitanica, vo Francúzsku rozšírená odroda Géant de Leskovats, prípadne u nás rozšírená pôdodne rovnako Francúzska odroda Champion, prípadne ďalšie odrody ako mammut, konstantinopler appelquitte, cydora-robusta.

Pestovanie Duly

Jedná sa o dlhovekú rastlinu, ak ju nerežeme má tendenciu vytvárať krík. Veľmi dobre regeneruje aj po omrznutí v chladnejších oblastiach, avšak jej pestovanie je vhodnejšie v teplých oblastiach. V chladnejších regiónoch pestujeme na chránených miestach. Pôdu potrebuje dula kyprú, výživnú, vlhkú, ale dobre drenážovanú. Dule nevyhovujú vápenaté, ťažké, studené, premokrené. Dula rodí na mladom jednoročnom dreve, preto krátke výhony neodrezávame. V suchých obdobiach nezabúdame duly pravidelne polievať.
Rozmnožuje sa štepením na podpník vlastného druhu. Ďalej môžeme rozmnožovať odkopkami, potápaním, prípadne sa môžeme pokúsiť zakoreniť odrezky. Rozmnožiť môžeme samozrejme aj výsevom semien, avšak takto vypestovaná dula si nezachováva vlastnosti materskej rastliny, preto sa tento spôsob využíva len na získanie podpníkov. Semená musíme pred výsevom stratifikovať.
Na dule prevádzame hlavne výchovný rez, ktorým dosiahneme stromčekový vzhľad, pretože má tvoriť skôr ker. Vytvárame otvorenú kotlovitú korunu podobne ako u broskýň. V dospelosti dulu iba presvetľujeme. Na starších rastlinách môžeme pre zvýšenie plodnosti spraviť zmladzovací rez na ktorý reaguje dobre.

Využitie Duly

Plody na Duly dozrievajú na jeseň a na strome zostávajú dlhú dobu aj po opade listov, bez toho aby utrpela ich kvalita. Plody sa zberajú v plnej zrelosti, ktorú prezradí intenzívna vôňa. Zber plodov sa robí koncom októbra, alebo aj neskôr, plody pre zlepšenie chuti môžu prejsť aj prvými mrazíkmi. Plody môžeme skladovať podobne ako jablká. Plody by mali byť oddelené od ostatného ovocia a v chlade vydržia aj do konca januára.
Plody nie sú jedlé aj za surova, sú tvrdé, nasládle s trpkou príchuťou. Využívajú sa na kompóty a vďaka vysokému obsahu pektínov sa z nich pripravujú rôsoly, džemy, pasty a podobne. Pektíny umožňujú výrobu takzvaného dulového syra, ktorý zostáva dlho vláčny. Dulu môžeme pridávať do jablkových a hruškových kompótov pre zlepšenie arómy. Pridanie duly do jablkových a hruškových muštov zrýchľuje ich čírenie. Duly sú vhodné aj na prípravu výborného vína.
Dula sa využíva najčastejšie ako podpník pre hrušky, broskyne a hloh . V minulosti sa pre svoju vôňu ukladali do skríň medzi bielizeň. V liečiteľstve sa využíva aj vývar z dulových semien. Aj plody sa vyznačujú množstvom priaznivých zdravotných účinkov.

Mohlo by Vás zaujímať:

Prečítajte si o ďalších zabudnutých ovocných drevinách zo záhrad starých rodičov