Ruža jabĺčková, prípadne dužnoplodá je druh ruže pestovaný pre svoje veľké plody využiteľné na kuchynské spracovanie. Pochádza z južnej časti strednej Európy. V roku 1973 bola do zoznamu povolených odrôd zapísaná odroda Karpatia. Táto odroda je najdostupnejšia a aj najviac rozšírená.
Táto odroda má mnohé pozitívne vlastnosti. Rastie veľmi bujne, má vzpriamený rast, v období rodivosti mierne rozložito. Jednoročné výhony sú hrubé, vzpriamené, červené a len riedko ostnaté. Listy sú nepárno perovité s dvoma radmi tmavozelených lístkov, na rube matné chlpaté. Koncom mája kvitne veľkými ružovými kvetmi. Kvety sú odolné voči neskorým mrazíkom a chladnému počasiu. Plody sú veľké, guľovité až hruškovité, červenej farby v priemere až 5cm. Sú jemne porastené chĺpkami a vyrastajú v skupinách po 2- troch. Jedná sa o veľmi úrodnú odrodu. Plody podľa oblasti kde ich pestujeme dozrievajú na prelome augusta a septembra. Úroda z jedného kríka v dospelosti je až niekoľko kilogramov kvalitných plodov. Plody po prezretí mäknú a klesá aj obsah vitamínu C v plodoch.
Okrem spomínanej ruže jabĺčkovej k veľkoplodým druhom ruží, ktoré je možné využívať môžeme zaradiť nasledovné:

• Rosa villosa L., syn. R. pomifera – ruža jabĺčková
• Rosa cinnamomea L. – ruža škoricová
• Rosa moyesii Hemsl. Et Wils. – ruža Moyesova
• Rosa pendulina L. – ruža ovisnutá
• Rosa pruhoniciana – ruža průhonická
• Rosa roopae Lonacz. – ruža Roopova
• Rosa rugosa Thunb. – ruža vráskavá
• Rosa sweginzowii – ruža Sweginzovová
• Ruža plodová Joja – hybridná odroda R. Rugosa x Karpatia

Pestovanie plodových ruží

Na pestovanie je pomerne nenáročná, nemá žiadne špeciálne požiadavky na pôdu v ktorej je pestovaná. Môžeme ju úspešne pestovať takmer vo všetkých klimatických oblastiach Slovenska, pretože je dostatočne mrazuvzdorná. Najlepšie sa jej darí v hlinitých dostatočne vlhkých pôdach, na slnečnom stanovišti. Zakúpené výpestky sadíme najlepšie na jeseň, pretože pomerne skoro na jar pučí. Rozmnožujeme výhradne vegetatívne a to koreňovými výmladkami. Tie oddelíme od materskej rastliny a vysádzame samostatne. Ďalej je možné zakoreňovanie pomocou potápania, alebo očkovaním na podpník rôznych druhov ruže. V predaji je z plodových ruží zväčša popisovaná odroda Karpatia

Využitie plodových ruží

Využitie šípok je okrem prípravy čaju pomerne široké. Vyznačujú sa veľmi vysokým obsahom vitamínu C. Z tohto dôvodu boli šípky už odpradávna súčasťou ľudového liečiteľstva. Zo šípok môžeme pripravovať džemy, marmelády, sirupy a aj údajne najlahodnejšie ovocné víno. Svoje miesto si nájdu aj v kuchyni, napríklad pri príprave šípkovej omáčky. Je ich možné jesť aj surové, ale v tomto prípadne treba venovať veľkú pozornosť odstráneniu jemných chĺpkov na vnútornej strane dužiny. Zo semien sa priemyselne lisuje olej používaný v starostlivosti o pleť. Okrem šípok sa občas na zdobenie, ale aj ďalšie spracovanie používajú lupene z kvetov.
Okrem úžitkovej hodnoty ruže jabĺčkovej sa jedná aj o výnimočnú okrasnú rastlinu. Preto ju môžeme pestovať aj v okrasnej časti záhrady kde na jar nám robí radosť krásnymi kvetmi a na jeseň ju zdobia krásne veľké plody šípok.

Mohlo by Vás zaujímať:

Prečítajte si o ďalších zabudnutých ovocných drevinách zo záhrad starých rodičov