Baklažán, alebo aj ľuľok baklažánový po latinsky Solanum melongena L. patrí ako bolo spomenuté do čeľade ľuľkovitých. Pochádza pravdepodobne z Indie kde sa pestoval už perd tisícročiami. V našich podmienkach sa pestuje ako jednoročná bylina, plodom je bobuľa vyrastajúca na byli dlhej až 1,5 metra, niekedy aj viac. Tvar, farba a veľkosť sú rôzne a závisia od odrody, ktorých bolo vyšľachtených veľa. Všeobecne najpestovanejší a aj najviac pestované majú tvar vajcovitý s fialovou farbou.

Kresba Baklažánu z diela Bonelli, Giorgio, Hortus Romanus juxta Systema Tournefortianum, vol. 2 (1783-1816); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie Baklažánu

Baklažán je teplomilná zelenina a preto mu najlepšie vyhovuje slnečné teplé stanovište s dennými teplotami 24-28st a nočnými teplotami ktoré neklesajú pod 15-17st. Na pestovanie má podobné nároky ako paradajky. V južných častiach Slovenska je ho možné pestovať voľne, inde je nutné chránené pestovanie v skleníku, resp. fóliovníku. Najlepšie výsledky pri pestovaní môžeme dosiahnuť pri pestovaní vo výživných ľahkých priepustných substrátoch. Počas sezóny pravidelne zavlažujeme, pretože pri preschnutí substrátu zhadzuje kvety, ale aj mladé plody. Mladé rastlinky si v dostatočnom predstihu skoro na jar predpestujeme a na stanovište vysádzame až v druhej polovici mája, kedy už nie je riziko mrazíkov. Plody sa zberajú približne mesiac po odkvitnutí, kedy je dužina jemná a obsahuje ešte mäkké nevyzreté semená. Plod už však musí mať svoju typickú veľkosť a farbu. Plody dozrievajú priebežne od augusta až do prvých mrazov. Plod odrežeme aj s krátkou časťou stonky, uskladnené pri teplote cca. 10st ich môžeme skladovať až do 3 týždňov.
Baklažány sa pripravujú na rôzne spôsoby, zapekané, smažené, grilované a pod. Existuje veľké množstvo receptov na pokrmy z tejto zaujímavej zeleniny.