Bôb obyčaný, niekedy označený ako záhradný, latinsky Vicia faba (prípadne syn. Faba vulgaris). Jedná sa o jednoročnú bylinu pochádzajúcu z oblasti stredozemného mora, resp. severnej Afriky. Kultúrne sa pestoval už pred 4000 rokmi. Na rozdiel od ostatných strukovín je viac chladuvzdorný a existujú aj ozimné formy. Znesie pokles teploty k -5 až -7st. U nás sa však pestujú len jarné formy. Bôb je hlboko koreniaca rastlina. Kvety biele rastúce v strapcoch, struky sa líšia medzi jednotlivými odrodami a sú dlhé 3-20 cm), tvar je valcovitý, sploštený prípadne rovný. V plnej zrelosti je kožovitý, hnedý až čierny, hladký alebo zvrásnený a vo vnútri je plstnatý s 3 - 9 semenami. Zber môžeme začať už v júni a to mladých zelených semien, prípadne neskôr po úplnom dozretí využívame sušené semená.

Kresba bôbu z diela Thomé, O.W., Flora von Deutschland Österreich und der Schweiz, Tafeln, vol. 3 (1885); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie bôbu

Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich riadkoch, pre úspešné pestovanie vyžaduje hlboké výživné pôdy najlepšie s neutrálnym pH. Znesie aj ťažšie pôdy. Počas vegetácie je bôb náročný na pôdnu vlahu, najmä v období klíčenia, kvitnutia a násady strukov. Na nižšiu vlahu reaguje zastavením rastu, prípadný prísušok spôsobí opad kvetov. Ako bolo spomenuté má najnižšie požiadavky na teplo z pestovaných strukovín, klíči už pri teplote 1-2 st. a preto ho môžeme vysievať už skoro na jar. Vysievame do spony 30x15 cm do hĺbky 4-8 cm. Zo škodcov trpí hlavne voškami.
Používame zelené fazuľky, prípadne usušené dozreté fazuľky. Z agronomického hľadiska sa cení jeho predplodinová hodnota, zanecháva veľa zvyškov po zbere, veľa dusíka a má priaznivý vplyv na štruktúru pôdy (hlboká koreňová sústava).