Cícer baraní po latinsky Cicer arietinum je stará kultúrna strukovina pochádzajúca z teplých a suchých oblastí Ázie. Patrí medzi najstaršie pestované strukoviny, na blízkom východe boli nájdené pozostatky 7500 rokov staré. Už v staroveku sa pestoval v Egypte a aj v oblasti celého Stredomoria. Cícer je jednoročná bylina dorastajúca do výšky 40-70 cm. Listy má zložené, nepárnoperovité. Drobné kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov. Farba je biela, prípadne svetlofialová až ružová. Po odkvitnutí sa vytvorí nafúknutý struk s dvomi až tromi semenami. Semeno je svetlé, prípadne u niektorých odrôd tmavšie, nepravidelného tvaru.
Pestujú sa tri hlavné odrody, alebo typy cíceru:

• Desi - vyznačujúci sa malými, tmavšími semenami a hrubšími chĺpkami. Pestovaný je hlavne v Indiiale aj v Etiópii , Mexiku a Iráne. .
• Bombay ( Bambam ) - semená rovnako tmavej farby, avšak o niečo väčšie, ako odroda Desi. Aj táto odroda je populárna na indickom subkontinente .
• Kabuli(odvodené od Kábulu v Afganistane) - Odroda so svetlejšími a väčšími semenami. Vyznačujúce sa kučeravými chĺpkami: Pestuje sa hlavne v južnej Európe , severnej Afrike , Južnej Amerike.

Kresba Cíceru z diela Gourdon, J., Naudin, P., Nouvelle iconographie fourragere, Atlas, (1865-1871); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie cíceru

Ako bolo spomenuté v prvej časti jedná sa o suchomilnú rastlinu, významnú pre pestovanie v suchých oblastiach. Najviac vlahy potrebuje počas klíčenia, neskôr sa vytvorí mohutná koreňová sústava a potreba vody je malá. Prebytok vody počas vegetácie môže skôr škodiť. Jedná sa o teplomilnú rastlinu pre klíčenie sú potrebné teploty pôdy okolo 8-10°C, takže cícer vysievame v apríli do hĺbky 4-7cm. Na pôdu nie je príliš náročný, vyhovujú mu však ľahšie pôdy pieskové, prípadne hlinito-pieskové. Rovnako ako aj ostatné strukoviny aj cícer žije v symbióze s hrčkotvornými baktériami, ktoré pútajú vzdušný dusík. Preto pre svoj rast potrebuje prihnojovanie dusíkatými hnojivami len minimálne. Hnojenie fosforom a draslíkom by malo byť podobné ako pri hrachu. Neznáša priame hnojenie vápnikom a maštaľným hnojom. Počas vegetácie je dôležité odburiňovanie a kyprenie pôdy. (Širokú ponuku záhradného náradia môžete nájsť napríklad tu) Vegetačné doba cíceru je 80 až 100 dní. Struky zberáme v žltej zrelosti, nenecháme ich príliš preschnúť, pretože po prezretí sa ťažko varia aj po namočení. Výhoda je, že po dozretí struky nepraskajú, takže sa nemusíme báť straty úrody týmto spôsobom.

Cícerové semená obsahuje až 45 % sacharidov, z ktorých sa pri trávení glukóza uvoľňuje pomaly (nízky glykemický index), čo z neho robí vhodnú potravinu pre diabetikov. Ďalej má vysoký obsah vlákniny a obsah železa je až 3-krát vyšší ako v mäse. Sušený cícer rovnako ako každú strukovinu treba pred prípravou namočiť aspoň na 8 až 12 hodín do studenej vody. Môžeme ho aj naklíčovať a použiť v kuchyni klíčky. V minulosti sa cícer používal na výrobu múky a kávovinových náhrad, ale aj v cukrárenstve.