Lablab obyčajný (latinsky lablab purpureus, syn. L. niger, L. vulgaris, Dolichos lablab) je vytrvalá bylina, ktorá sa však pestuje väčšinou ako jednoročná, prípadné vyšľachtené odrody sú jednoročné. Jedná sa o mnohotvárnu krovitú, popínavú, alebo plazivú bylinu s výhonkami až 6 metrov dlhými. Listy až 15cm veľké sú porastené jemnými chĺpkami. Kvety sa vyvíjajú v až 30cm strapcoch a bývajú biele, ružové, červené, alebo fialové. Plody lablabu sú veľmi variabilné čo do veľkosti, tak aj do farby. Dorastajú do dĺžky 5-20 cm a šírky 1-5 cm s farbou zelenkavou, žltkastou prípadne s fialovou farbou. Struk lablab obsahuje 3-6 bielych, červených, hnedých prípadne čiernych semien. Pôvod lablabu nie je celkom jasný a uvádzajú sa dve varianty a to pôvod v Indii, prípadne v Afrike. Dnes sa pestuje vo väčšine subtropických a tropických regiónoch sveta.

Kresba strukoviny Lablab z Curtis’s Botanical Magazine, vol. 23 (1806); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie "fazule" lablab

Je vyšľachtených nespočet odrôd lablabu, ktoré sú vhodné na rôzne stanovištia a do rôznych pestovateľských oblastí. Pretože je odolný voči suchu pestuje sa v oblastiach chudobných na zrážky. Jedná sa o teplomilnú rastlinu, takže u nás je vhodný na priamy výsev v polovici mája do skleníka, prípadne fóliovníka. Struky dozrievajú 3-4 mesiace po výseve. Pre pestovanie použijeme ľahšie hlinité substráty.

Využívajú sa nezrelé zelené struky, rovnako ako aj zrelé semená a to ako zelenina. Plody obsahujú jedovaté glykozidy, predo treba semená, prípadne struky tepelne upravovať. Zelené struky po zbere treba rýchlo spotrebovať pretože sa kazia, vysušené zrelé semená môžeme uskladniť aj viac ako rok.