Maniok jedlý po latinsky Manihot esculenta patrí do čeľade mliečnikovité (Euphorbiaceae). Môžeme ho nájsť pod množstvom označení. U nás sa zväčša používa označenie maniok, ale môžeme sa stretnúť s označením yuca, cassava, prípadne tapioca (tapioka), (prípadne niektorý z ďalších lokálnych pomenovaní balinghoy, mogo, mandioca, kamoteng kahoy). Niekedy sa môžeme stretnúť s označením sladký zemiak. Maniok pochádza z južnej Ameriky, kde sa údajne začal pestovať ako kultúrna rastlina už 10 000 pnl. Jedná sa o tropickú bylinu prípadne ker dorastajúci výšky 1-5m. Stonka je tvorená zhrubnutými článkami. Farba listov sa pohybuje od zelenej až po červenú podobne ako u kvetov. Plodom je asi 1,5 cm dlhá tobolka, ktorá po dozretí praská a vymršťuje do okolia semená. Koreňový systém tvorí 5-10 hľúz dlhých 20-100 cm valcovitého tvaru, využívané ako zelenina. V dnešnej dobe sa pestuje v suchších tropických oblastiach celého sveta.

Kresba manioku z knihy Descourtilz, M.E., Flore médicale des Antilles, vol. 3 (1827); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie manioku

Maniok je čisto tropická rastlín, takže jej nechránené pestovanie v našich klimatických podmienkach nie je možné. Môžeme ho jedine pestovať v interiéry, prípadne tropickom skleníku s teplotou nad 20°C. Pôda vhodná na pestovanie je piesčitá až hlinito piesčitá, neznáša zamokrenie. Darí sa mu hlavne v suchších oblastiach, preto pozor pri polievaní.
Ako potravina sa teda používajú hľuzy. Pod tmavou šupkou je svetlá dužina ktorá sa konzumuje. Má neutrálnu chuť takže pre dochutenie sa používajú koreniny. Používa sa aj na prípravu alkoholu, prípadne ako krmivo pre zvieratá. U nás ich môžeme použiť na prípravu napr. maniokových hranolkov (ochutíme ich koreninami pred smažením), ktoré sú chrumkavé, prípadne čipsy. Niekedy sa ako potrava používajú aj listy upravované do šalátov. Hľuzy obsahujú aj určité množstvo kyanovodíku (nové vyšľachtené odrody obsahujú minimum), preto sa musí tepelne upravovať prípadne sušiť tým sa jedovatý kyanovodík rozkladá.