Jedná sa o jednoročnú bylinu z čeľade mrkvovité (Apiaceae), podobne ako rímska rasca, alebo koriander. Aníz pravdepodobne pochádza z oblasti východného Stredomoria a juhozápadnej Ázie, kde sa aj dodnes pestuje. Ako korenie a aj liečivo sa využíval už v stredoveku, sú záznamy o používaní Anízu v Egypte (1500 pnl), v starom Ríme a Grécku. Kvitne drobnými bielymi kvietkami usporiadanými v zložených okolíkoch. Plod je dvojnažka, používaná ako korenie. Rastlina dorastá do výšky až 1m.

Kresba Bedrovníka anízového z diela Thomé, O.W., Flora von Deutschland Österreich und der Schweiz, 1885) ; Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie Bedrovníku anízového

Aníz, alebo Bedrovník anízový môžeme pestovať aj v našich podmienkach. Darí sa mu v teplejších oblastiach. Vysievame na jar keď sa zahreje pôda, vysievame priamo na stanovište, kde budeme aníz pestovať. Vyhovuje mu slnečné miesto a výživné dobre odvodnené pôdy. Semená sa zberajú na jeseň, po zbere a sušia na priamom slnku. Potom by mali byť skladované vo vzduchotesnej nádobe.
V západnej kuchyni sa aníz používa už stáročia na dochucovanie niektorých pokrmov, nápojov a cukroviniek. Najvýraznejšou zložkou silice anízu v semenách, ktorej obsahuje asi 1,9-5% je Anethol. Táto látka sa nachádza aj v nepríbuznom druhu a to badiáne pestovanom v južnej Ázii, a keďže je jeho pestovanie lacnejšie postupne aníz (bedrovník) vytláča.