K jedným z najobľúbenejším orechom patrí pistácia. V nasledujúcich riadkoch si povieme niečo o týchto orechoch a možnosti ich pestovania. Patrí do čeľadi ľadvinkovitých (Anacardiaceae). Jedná sa o nízky púštny strom s typickou šedou kôrou, dorastajúci do výšky 3-9m. Je to dlhoveká rastlina dožívajúca sa až 200 rokov. Pochádza z juhozápadnej Ázie a blízkeho východu. Existujú dôkazy o použití pistáciových orechov niekoľko tisícročí pred naším letopočtom. Dnes okrem oblasti svojho pôvodného výskytu sa pestuje v mnohých častiach sveta, v Stredomorí, Austrálii, severnej Afrike, Kalifornii a v mnohých ďalších oblastiach. K najvýznamnejším producentom pistácií sú: Irán, USA, Turecko, Čína, Sýria, Grécko... Listy pistácie pravej sú kožovité, zložené s 3-9 oválnych listov dlhých až do 9cm. Jedná sa o dvojdomú rastlinu, takže je nutné pestovať samičie a samčie rastliny. Kvitne červenými drobnými kvetmi v strapcoch. Samičie rastú v redších súkvetiach. Pestuje sa 1 samčí strom na 6-8 samičích. Opeľovanie je zväčša zabezpečené vetrom. Plodom je jednosemenná kôstkovica elipsovitého tvaru. Oplodie je na začiatku dužinaté, neskôr zaschlé ku škrupine. Škrupina sama praská, alebo je pomerne jednoducho rozlúsknuteľná. Semeno – oriešok pistácie je typickej zelenej farby, obalené tenkou šupkou červenkastej farby. Bolo vyšľachtených veľa rôznych odrôd či už samičích, ale aj samčích

Rod pistácia má asi 11 druhov, takže okrem druhu pistácia vera existujú aj ďalšie druhy líšiace sa veľkosťou stromu, listov, niektoré sú opadavé, iné vždyzelené. Samozrejme veľké rozdiely sú aj v plodoch. Okrem spomenutého druhu pistácia pravá k významnejším druhom patrí:

• Pistacia atlantica Desf. - púštny druh, veľmi suchovzdorný pochádzajúci zo saharskej oblasti. Prináša jedlé plody, predávané na miestnych trhoch.
• Pistacia chinensis L. - ako už meno napovedá pochádza z Číny, kde sa aj pestuje. Dorastá do výšky až 25m. Listy sa na jeseň pred opadom zafarbujú krásne do žlta s ružovými škvrnami.
• Pistacia lentiscus L. - nižší neopadavý ker, alebo menší strom. Niekedy pestovaný aj ako bonsaj. Plody veľkosti čierneho korenia, spočiatku červené neskôr čierne rastúce v strapcoch. Plody sú jedlé a lisuje sa z nich aj olej. Je veľmi vhodný na pestovanie v nádobe.
• Pistacia terebinthus L. -Pestuje sa hlavne pre živicu a zo semien sa lisuje terebintový olej. Plod je veľkosti hrachu, semeno je chutné a jedlé.

Kresba pistácie pravej z diela Blackwell, E., Herbarium Blackwellianum, vol. 5 (1765); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie Pistáciových orechov

Jedná sa o subtropickú rastlinu, ktorá však znesie vysokú škálu teplôt. V lete znesie teploty aj 48°C. naopak v zimnom období aj teploty klesajúce k -10°C (podľa niektorých zdrojov aj nižšie). Pistácii vyhovuje suchšie prostredie. Pôda musí byť dobre priepustná, piesčitá, neznáša ťažké substráty v ktorých dochádza k hnilobe koreňov. Pistácia je tolerantná aj k zasoleným pôdam, pH môže byť od 5-8. Pre dozrievanie potrebuje dlhšie suché slnečné počasie. Aby dobre prosperovala je nutné v zime zabezpečiť rastline obdobie vegetatívneho odpočinku. Ako bolo spomenuté v prvej časti článku, jedná sa o dvojdomú rastlinu, preto ak chceme vypestovať úrodu, je nutné pestovať samčie aj samičie rastlinky.
Väčšinou sa rozmnožuje štepením. Je ich však možné rozmnožiť aj vysievaním semienok. Semená pred samotným výsevom niekoľko hodín máčame v teplej vode. Pestovať môžeme v skleníku, prípadne je aj možné pestovanie v nádobe, kde nezabúdame dopriať rastline zimný odpočinok.

Pistácie sa používajú čerstvé, sušené, pražené a solené. Používajú sa v cukrárenskom priemysle, ako súčasť zmrzlín ,krémov, do čokolád a ako sú časť tureckého medu. Je možné z nich lisovať olej. Široké využitie má aj živica z kmeňa. Škrupiny z pistácií je možné použiť v domácnosti ako drenážnu vrstvu do pestovateľských nádob, prípadne ako „substrát“ pre pestovanie orchideí. Samozrejme pre takýmto použitím musíme škrupiny dôkladne opláchnuť od soli.

Dozrievajúce pistácie na strome