Patrí do monotypického rodu zaradeného do čeľade Ceasalpiniaceae (cezalpínovité). Presný pôvod rastliny nie je známi, ale v starom Egypte bol pestovaný už 2000 rokov pnl. Pravdepodobne pochádza z oblastí blízkeho východu a odtiaľ sa rohovník rozšíril do oblastí celého Stredomoria. V niektorých krajinách sa používa názov Carob (Karob) pochádzajúci z Arabčiny.
Rohovník je rozložitý vždyzelený ker, prípadne strom dorastajúci do výšky až 15m. Má košatú guľovitú korunu. Darí sa mu v suchých púštnych oblastiach, rastie aj na okrajoch Sahary. Listy sú kožovité tmavozelené lesklé, zo spodnej časti svetlejšie. Mladé lístky sú červenkasté. Jedná sa o dvojdomú rastlinu, kvitne drobnými kvietkami vyrastajúcimi v strapcoch. Farba kvetov sa líši a môže byť tmavo ružová, žltooranžová až červená. Kvitne takmer po celý rok, aj keď najviac na jeseň. Vzhľadom na to, že sa jedná o dvojdomú rastlinu musíme pestovať samčiu aj samičiu rastlinu, prípadne na samičiu rastlinu musíme naštepiť vetvičku samčej. Plody sa objavujú na jeseň, ale v zime nerastú a až na jar znova pokračujú v raste. Plodmi sú nepukavé struky v mladosti zelené, neskôr zaschnuté hnedé. V strukoch sú tvrdé hnedé, lesklé semená. Semená sú obalené sladkou dužinou. Zaujímavosťou je, že semená majú rovnakú hmotnosť a v staroveku sa používali ako závažia. A z gréckeho kerátion, alebo arabského kerit vzniklo označenie hmotnosti karát.

Bolo vyšľachtených množstvo odrôd ktoré sa líšia množstvom dužiny, alebo sladkosťou, ale tá sa môže líšiť aj v závislosti na pestovateľských podmienkach. Odhaduje sa, že bolo vyšľachtených asi 80 odrôd. Tu sú najvýznamnejšie odrody:

• Amele - stará Talianska odroda
• Casuda - stará španielska odroda
• Clifford - hermafroditná odroda vyšľachtená v Kalifornii
• Sfax - Tuniská samičia odroda
• Santa Fe - hermafroditná, samoopelivá odroda
• Tantillo - sicílska hermafroditná odroda
• Tylliria -cyperská samičia odroda.

Vo všeobecnosti sa označujú štepené druhy ako „Imera“, semenáče dobrej kvality „Apostolica“ a divorastúce typy sa označujú ako „Agria“.

Kresba rohovníka z diela Thomé, O.W., Flora von Deutschland Österreich und der Schweiz, Tafeln, vol. 3 (1885); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie rohovníka

Darí sa mu aj v nádobách, kde je veľmi jednoduchý na pestovanie. Znáša suché prostredie, počas zimného obdobia znesie pokles teploty až k -6°C. Počas leta znesie priame slnko a teploty až do 50°C. Na pôdu nie je náročný, dobre znáša aj zasušenie. V byte umiestnime na svetlé miesto. Rozmnožovať sa môže semenami, prípadne odrezkami. Pre urýchlenie plodnosti sa štepí. Nezabúdame, že sa jedná o dvojdomú rastlinu (až na niektoré odrody).
Struky sa dajú jesť čerstvé, alebo sušené ktoré sú sladšie a výživnejšie. Zo sladších odrôd sa lisuje sirup, používaný na sladenie, prípadne výrobu vína a likérov. V minulosti sa pražené a mleté struky používali ako kávovina (karobová káva). Rôzne priemyselné využitie majú rohovníkové semená. Dužina okrem 50-60% sacharidov obsahuje aj triesloviny a kyselinu maslovú, ktorá dodáva rohovníku zaujímavú vôňu.