Tropický strom napriek svojmu názvu pochádzajúci z tropických oblastí Afriky, odkiaľ sa rozšíril do tropických oblastí juhovýchodnej Ázie. Neskôr sa jeho pestovanie rozšírilo do všetkých tropických oblastí sveta. Tamarind je dlhoveký vždyzelený strom s rozložitou korunou, konáre sú previsnuté. Listy párnoperovité zložené (pripomínajú agát, prípadne karambolu z exotických rastlín), na noc sa skladajú k sebe. Z riedkych strapcovitých kvetenstiev na konci konárov (nenápadné červené a žltékvety), sa vyvíjajú plody – sploštené ohnuté struky dlhé 12 až 15cm. V hnedých strukoch (po dozretí drevnatých) sú tmavé semená, obalené lepkavou dužinou kyslastej chuti. Dužina po dozretí zhnedne a stuhne a po sušení sa oddeľuje od vonkajšej steny. Počet semien je od 1-12 (líšia sa odrody pestované v Afrike a v Ázii). Dužina sa dá jesť aj surová – vyjedá sa po rozlomení strukov, avšak väčšinou sa používa ako korenie a základ na prípravu omáčok, čatní, nápojov a pod. Krátko povarená, prípadne ocukrená dužina s vodou sa používa ako osviežujúci nápoj. Aj u nás sa okrem plodov dajú zohnať vo forme pasty, ktorá sa pridáva do jedál na okyslenie a dochutenie. Ako korenina sa používajú aj nezrelé zelené plody. Tamarind sa používa aj v tradičnej medicíne (pre niektoré národy je dokonca posvätný). Nakoniec existuje ešte jedno využitie a to na leštenie mosadze a bronzu.

Pestovanie tamarindu

Keďže sa jedná o tropický strom, treba tomu prispôsobiť techniku pestovania. Aj počas zimy by teplota nemala klesnúť pod 12-15 °C, lepšie však viac. Opláchnuté semená vysievame do výsevného substrátu a do niekoľkých týždňov by mali vyklíčiť. Veľmi však záleží na tom, koľko boli plody skladované, postupom času strácajú klíčivosť (aj keď po vysušení si klíčivosť zachovajú niekoľko mesiacov). Kto chce tamarind pestovať nemal by sa vzdať s prvým neúspechov s klíčením.

Ak sa nám mladú rastlinku podarí vypestovať snažíme sa ju pestovať na jednom mieste, pretože neznáša zmenu miesta. Veľký pozor dávame aj na premokrenie, pretože slabší koreňový systém je náchylný na hnilobu. Substrát použijeme skôr s kyslou pôdnou reakciou, ale na pôdu nie sú až tak náročné. Horšie znášajú každú zmenu, nie len spomínanú zmenu stanovišťa, ale aj presádzanie, zmenu hnojiva a pod. Semenáče začínajú rodiť tak medzi 7-10 rokom života (podľa niektorých zdrojov už v 4-6 roku), avšak v našich podmienkach by som sa na to až tak nespoliehal. U nás môže byť tamarind s trochou úsilia pestovaný skôr ako zaujímavá okrasná rastlina. V produkčných oblastiach je pre kvalitnú úrodu potrebné suché obdobie. Vo svojej domovine dospelý strom prinesie aj 300kg úrody. Tamarind je často pestovaný ako veľmi zaujímavý bonsaj. Okrem rozmnožovania semenami je ho možné rozmnožiť odrezkami mladých výhonov, prípadne štepením.