Rovnako ako vigna čínska patrí do rodu vigna, latinský názov je Vigna radiata. Označujeme ju niekedy aj ako vigna zlatá, prípadne zlatá fazuľa. Jedná sa o jednoročnú rastlina, ktorá rastie ako vzpriamená prípadne popínavá, veľká 15-90cm. Byle a listy sú porastené chĺpkami. Listy rastú na asi 7cm dlhej stopke po tri. Kvety vyrastajú v strapcoch a sú zelenkavé, prípadne so žltým nádychom. Struky sú prevyslé farby zelenej, sivej, prípadne hnedej. V 4-10 cm. struku sa nachádza 6-15 olivovozelených zriedkavo žltých, alebo červenkastých asi 5 mm semienok. Mungo fazuľa pochádza z Indie, kde sa pestuje už tisícročia, odtiaľ sa rozšírila do všetkých teplých oblastí sveta.

Okrem spomenutého druhy "radiata" sa pestujú a používajú niektoré ďalšie príbuzné druhy

• V. mungo - označovaná aj ako fazuľa urdová, prípadne urd. Používa a aj sa pestuje rovnako ako mungo fazuľa. Latinský názov môže byť trochu zmätočný, ale jedná sa o iný druh ako u nás predávané mungo fazule (teda vigna radiata). Semená urdovej fazule sú takmer čierne.
• V. angularis označovaná aj ako v. adzuki (resp. azuki) pochádzajúca z Japonska kde je po sóji druhou najvýznamnejšou strukovinou.

Kresba mungo fazule z diela Dillenius, J.J., Hortus Elthamensis, vol. 2 (1732); Zdroj: plantgenera.org

Pestovanie a využitie mungo fazule

Mungo fazuľa je odolná voči suchu a najlepšie sa jej darí v výživných priepustných pôdach. Je vyšľachtených nespočet odrôd z rôznymi požiadavkami na pestovanie. Jedná sa však o teplomilnú rastlinu preto v našich podmienkach pestujeme výlučne vo fóliovníku, prípadne skleníku. Plody dozrievajú 2-4 mesiace po výseve.

Mungo fazuľky sa v poslednej dobe tešia zvýšenej popularite. U nás sa väčšinou stretávame s naklíčenými fazuľkami, ktoré sú vhodné do šalátov, prípadne polievok. Ale existuje veľa hlavne indických receptov na prípravu mungo fazuliek.