10 október, 2020 | Autor: Marián Ftorek
Oskoruša je dnes takmer zabudnutá ovocná drevina, pritom v minulosti hrala v ovocinárstve dôležitú úlohu. Botanicky sa označuje ako oskoruša domáca, prípadne jarabina oskorušová, latinsky je to Sorbus domestika (L.). Oskoruša rastie naprieč celou Európou od Stredomoria až po sever Nemecka a Anglicko.
Jedná sa o naozaj starobylú ovocnú drevinu ktorá sa pestovala už pred mnohými stáročiami. Prvé písomné zmienky o tomto zabudnutom ovocnom strome sa objavujú už v antike (Theophrastos (317-287pnl)) a aj neskôr sa zmienky o tomto strome nachádzajú v mnohých dielach naprieč celou stredovekou Európou. Aj na našom území je známa počas dlhých stáročí, existuje viacero pomenovaní, ktoré sa pre oskorušu v minulosti v rôznych nárečiach používali, napríklad oskeruša, brek domáci, brekyňa, oškohrušky, prípadne oskohruch.
Podľa latinského pomenovania oskoruše – sorbum je pomenovaný celý rod jarabina – sorbus. Latinský názov sorbum a teda aj sorbus je možné odvodiť zo slovesa sorbeo , z významom pohltiť, vstrebať. Toto je pravdepodobne odvodené zo schopnosti oskoruše vstrebávať tekutý obsah z tráviacej sústavy. Avšak existujú aj alternatívne výklady pôvodu názvu napr. z keltského sorb – trpký.
Oskuruša je mohutný, dekoratívny strom patriaci do čeľade ružovitých. Voľne rastúce stromy majú guľovitú až široko oválnu korunu a dorastajú do výšky 15-20m. Kôra je v mladosti hladká, šedohnedá v dospelosti až červenohnedá s početnými trhlinami. Drevo oskoruše je pevné, matné s okrovou až červenkastou farbou. Listy sú striedavé, nepárnoperovité, 13-25cm dlhé, so 6-10 pármi lístkov. Jednotlivé lístky sú 3-6cm dlhé 1-2cm široké. Vrchná strana listov je tmavozelená, spodná sivozelená. Jedná sa o jednodomú rastlinu, avšak pre zvýšenie výnosu a lepšiu kvalitu plodov je vhodné cudzie opelenie. Kvitne začiatkom mája bielymi, vzácne ružovkastými vonnými kvetmi. Kvitne v chocholíkatých latách obsahujúcich 60-90 kvietkov. Po opelení sa plody vytvoria len z 4-20 kvietkov. Plody oskoruše sú najväčšie spomedzi všetkých zástupcov rodu jarabina. V priemere majú okolo 2,5cm a hmotnosť 8-10g, avšak existujú vyšľachtené odrody s plodmi s priemerom až 5cm a hmotnosťou aj viac ako 30g. V plode sa obvykle nachádza 2 vzácnejšie až 6 hnedých až hnedočiernych plochých semien. Plodom je malvica jabĺčkovitého až hruškovitého tvaru. Farba plodov sa pri dozrievaní mení zo zelenej na zelenožltú až žltooranžovú s červeným líčkom na oslnenej strane. Plody pre vysoký obsah trieslovín a kyselín nie je možné zväčša konzumovať priamo zo stromu, ale zväčša až po opade a následnom zmäknutí.
Semenáče začínajú plodiť po 7-15 rokoch, štepené rastliny po 2-4 rokoch. Jedná sa o dlhoveký strom, ktorý prináša ovocie aj viac ako 100 rokov.

Pestovanie oskoruše

Oskoruša je svetlomilná a teplomilná drevina, dobre prosperujúca na nepodmáčaných, dobre živinami zásobovaných stanovištiach. Hlavne počas kvitnutia a dozrievania plodov si vyžaduje stály prísun vody, ktorú si ale dokáže ťahať aj z niekoľkometrovej hĺbky. V oblastiach prirodzeného výskytu preferuje výživné pôdy s dostatočným obsahom minerálov, obzvlášť vápnika. Dokáže však rásť aj v pôdach s mierne kyslou pH reakciou. Neznáša však intenzívne vlhké stanovištia s vysokou hladinou spodnej vody. Oskoruša je dostatočne mrazuvzdorná, takže dokáže v našich podmienkach rásť aj v stredných polohách, najlepšie však na južných – juhozápadných svahoch.
V minulosti sa oskoruša zväčša množila generatívne, teda výsevom semien. Pre zachovanie odrôd sa pristúpilo k štepeniu, prípadne odsádzaniu koreňových výmladkov. Je možné aj zakoreňovanie odrezkov, ale tu je úspešnosť menšia. Štepí sa na vlastné podpníky. Prípadne je možné ju naštepiť na príbuzné druhy ako hruška, dula, mišpuľa, prípadne hloh, avšak tu je ujateľnosť vrúbľov nižšia.
V minulosti sa oskoruša ako nenáročný, dlhoveký ovocný strom sadila na hranice pozemkov, do viníc, ku cestám. Na voľné stanovište vysádzame oskoruše vysoké aspoň 1,5 metra a rastlinu chránime proti zveri. Voľnokorenné rastliny vysádzame skoro na jar, prípadne na jeseň, kontajnerované sadenice môžeme vysádzať celoročne. V prvých rokoch zapestujeme korunu výchovným rezom, najvhodnejší je tvar koruny s dominantným prostredníkom a s 3-4 kostrovými konármi. Po zapestovaní koruny už ďalší rez zväčša potrebný nie je.
Mladé rastlinky, ale aj staršie stromy sú napádané mnohými hubovými chorobami. Hlavne vo vinohradníckych oblastiach to môže byť chrastavitosť, proti ktorej sa môžeme brániť použitím účinných fungicídnych prípravov. Ďalej stromy môžu trpieť niektorými bakteriálnymi chorobami. Zo živočíšnych škodcov môžu trpieť napadnutím roztočcami. Pri premnožení použijeme vhodný akaricídny prípravok. Je napádaný aj inými škodcami, ale v menšej miere.
Ak sa rozhodneme pre pestovanie tohto zaujímavého ovocia, je nutné zvážiť výber vhodného miesta pre pestovanie. V minulosti pre neskorý nástup semenáčov do plodnosti sa hovorilo, že stromy oskoruše sa pestujú pre vnukov. Dnes je možné kúpiť štepený strom vo viacerých záhradkárstvach. Cena stromu oskoruše je vďaka jeho malému rozšíreniu pomerne vysoká, ale určite stojí za to, aby sme tento zaujímavý strom zachovali na Slovensku aj pre ďalšie generácie.

Využitie ovocia oskoruše

Oskoruše mali po stáročia veľmi široké použitie. Okrem plodov, pre ktoré sa pestovali primárne malo oskorušové drevo vďaka svojím výnimočným vlastnostiam výnimočné postavenie. Drevo z oskoruše vyniká svojou pevnosťou, trvanlivosťou, odolnosťou voči treniu, tlaku, vibráciám a opotrebovaniu. Používalo sa a používa sa na výrobu drevených súčiastok a nástrojov. Oskoruša má drevo tuhé, kompaktné a pritom elastické a húževnaté. Okrem dreva sa využívala aj kôra pre získavanie tanínov, ktoré sú využívané pri čistení koží.
Pre svoje liečivé účinky sa od stredoveku využívali mladé jemne narašené púčiky. Z púčikov oskoruše sa pripravuje výluh, ktorý sa následne používa pre svoje široké liečivé účinky.
Najširšie využitie majú samozrejme plody oskoruše. Dnes sú využívané zväčša už len staršou generáciou, pretože strom takmer úplne zapadol do zabudnutia. Najznámejším produktom z oskoruše je však v našom regióne preslávená oskorušová pálenka. Oskoruše sa skvasia a následne sa z nich páli cenný destilát. Cena čistej oskorušovej pálenky je pri dnešnej vzácnosti tohto ovocia veľmi vysoká a predaj jej predaj je zriedkavý. Okrem toho sa v niektorých západných krajinách využíva na prípravu vína, prípadne aj octu. Ďalej sa z ovocia pripravujú lahodné oskorušové džemy, pyré, šťavy, kompóty a tak ďalej. Plody môžeme aj sušiť, sušené pripomínajú figy. Plody sa konzumujú po dozretí a uležaní a tzv. zhniličkovatení, podobne ako mišpuľa. Vtedy zhnednú, zmäknú a získajú krémovitú konzistenciu. Vďaka obsahu trieslovín sa používajú ako prímes pri príprave štiav a vín z iných druhov ovocia. Existuje množstvo historických receptov pre využitie tohto dávnejšie zabudnutého ovocia.

Prečítajte si o ďalších zabudnutých ovocných drevinách zo záhrad starých rodičov