Čajovník čínsky patrí do čeľade Theaceae – čajovníkovité, rodu kaméliovité (Camellia) (v minulosti bol radený do samostatného rodu Thea). Tento rod bol pomenovaný po českom misionárovi Jiřim Jozefovi Kamelovi ( po latinsky Camellus 1661-1706), ktorý pôsobil na Filipínach a popísal rastliny ostrova Luzon. Okrem latinského pomenovania Camelia sinensis sa používa aj synonymum Thea sinensis.
História pestovania a využívania čajovníku je veľmi bohatá. Z Ázie sa čaj dostal do Európy začiatkom 17 storočia, kedy ho doviezli holandský námorníci. Pestovanie čajovníka sa rozšírilo okrem Ázie aj do mnohých ďalších tropických a subtropických oblastí sveta.

Čajovník je vždyzelený ker alebo malý strom , ktorý je zvyčajne pestovaný do výšky menej ako 2 m, avšak nerezaný môže dorásť až do výšky 10-15m. Kvety sú žlté, alebo biele, s priemerom 2,5-4cm. Po roku od kvitnutia dozrievajú na čajovníku plody. Plodom je hnedá, hladká, kožovitá tobolka, ktorá puká na tri časti. V každej časti je obvykle jedno hnedé, lesklé semeno s priemerom 10-20mm. Listy sú hlavným produktom pre ktorý sa čajovník pestuje. Sú dlhé 4-15 cm dlho a 2-5 cm široké s mierne zúbkovými okrajmi. Čerstvé listy obsahujú asi 4% kofeínu (v minulosti sa pre jeho alkaloid používalo označenie tein). Mladé lístky sú svetlo zelené a sú prednostne zbierané pre prípravu čaju. Na spodnej strane majú krátke bledé chĺpky. Staršie listy sú tmavšie zelené. Rôzne staré listy majú rozdielne vlastnosti pri prípravu čaju, pretože sa líši ich chemické zloženie. Zvyčajne sa pre spracovanie zbiera, terminálne ešte nevyvinuté lístky a prvé dva až tri mladé listy. Úroda sa zberá najčastejšie 3-4 krát do roka, ale niekde aj 8x. Lístky sa zväčša zberajú ručne. Sú pestované dve odrody (skupiny – jat) čajovníka a to:

• Camellia sinensis . var sinensis - čínsky čajovník. Oproti ostatným skupinám je značne mrazuvzdorný, znesie až -10°C, pod snehovou pokrývkou údajne až -24°C. Kvitne samoopelivými kvetmi.
• Camellia sinensis var. assamica - indický Assamský čajovník. Jedná sa o tropickú skupinu čajovníkov. Aj krátky pokles teploty pod bod mrazu spôsobuje poškodenie listov. Kvety tejto skupiny zväčša cuzdoopelivé. Indické čaje sa rozdeľujú ešte podľa miesta kde sa v Indii pestujú a to na Assam (severovýchod), Darjeeling (chladnejšia vlhká oblasť) a Nilgiris (južná časť).

Lokálne sa pestujú a používajú ešte dve odrody a to C. sinensis var. pubilimba Hung T. Chang a C. sinensis var. dehungensis TL Ming. Biely čaj , žltý čaj , zelený čaj , čierny čaj sú zberané z jednej alebo druhej odrody čajovníka, líšia sa len spracovaním a dosiahnutím rôznej úrovne oxidácie lístkov. Úprava lístkov pre rôzne fermentované typy je zložitá, prechádza rôznymi etapami vädnutia, fermentácie, zvinovania lístkov, sušenia, triedenia a aj ďalšími špeciálnymi úpravami.

Pestovanie a využitie čajovníku

Na pôdu nie je čajovník náročný a znesie aj ťažšie substráty. Potrebuje substrát s kyslou pH reakciou 4,0-6,0 , neznáša vápenaté pôdy. Počas vegetácie pravidelne zavlažujeme, aby nedochádzalo k preschnutiu substrátu. Nezabúdame ani na pravidelné hnojenie, v prípade čajovníka sa vyhneme hnojeniu na list. Počas zimy môžeme dopriať čajovníky odpočinok na chladnejšom svetlom mieste.
Rozmnožuje sa obvykle semenami, ktoré v závislosti na teplote klíčia za 3-6 týždňov. Rovnako pomerne jednoduché je rozmnožovanie odrezkami. Odrezky pri teplote okolo 25°C a 90% vlhkosti vzduchu zakoreňujú za 2-3 mesiace. Rovnako jednoduchým spôsobom množenia je sadením koreňových výmladkov. Čínsky čaj počas zimy znesie aj nižšie teploty, asamský chránime pred poklesom teploty pod bod mrazu.

Čaj patrí spolu s kávou a kakaom k najrozšírenejším pochutinám. Bezpochyby najvýznamnejším spôsobom využitia čajovníka je na prípravu lahodného nápoja – čaju. Existuje obrovské množstvo receptov na prípravu čaju a hlavne v Ázii bolo pitie čaju povýšené na spoločenskú udalosť. V Indii sa do čaju pridávajú rôzne koreniny ako klinčeky, škorica, badián a iné.
Okrem použitia na prípravu nápojov sa ešte čajové lístky používajú v medicíne a kozmetike.